Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3603

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3622

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3659

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3662
Jaro's blog - Blog
baner
EN
Projekty
Patagonia BigWall 11/12
Ázia 2009
Vysoký Atlas 07
Andy 06
Rumunsko 05
Orkneje & Shetlandy 05
El Chorro & Maroko 05

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 4460

Blog

Stránky: [1] 2 3 4 > >>
Uz je to dobry mesiac co som odstartoval dalsiu dobrodruznu cestu. Po poslednej ceste za velkymi stenami Patagonie som dostal chut na lezenie z trochu ineho sudka a rozhodol som sa vyrazit po par rokoch opat na azijsky kontinent, nie len za slnkom, skvelym jedlom, ale predovsetkym okusit najlepsie lezenie co region juhovychodnej azie ponuka. Po trochu logistiky sa mi v hlave zrodil nasledovny plan: Sest mesiecov volna teda startujem v Mekke indickeho boulderingu Hampi. Januar vidim na vapencove steny v Thajsku, februar Laos a s prichodom jari stravit dva mesiace v carovnej krajine juznej Ciny.
Sest mesiacov prace celkom stacilo. Jeden tyzden doma na organizaciu veci a 3.11.12 po bujarej noci, rozlucke s nasimi odlietam z Budapesti. Medzipristatie v Istanbule vyuzivam na obhliadku stareho mesta, ktore som chcel vzdy navstivit.. Po zopar prebdenych nociah 5.11.12 konecne pristavam v Delhi. Uz som tu bol niekolko krat pri minulej navsteve, tak sa rychlo dostavam na centralnu vlakovu stanicu, kde asi dve hod. cakam na listok, no mam stastie. Posledne miesto v Goa Expresse akoby zazrakom cakalo na mna a este ten isty den popoludni mierim na juh Indie. V Delhi sa za tie tri roky vela toho nezmenilo. Zapach vykalov, miliarda ludi, dopravna apokalypsa, kravy, psy, rikse, to vsetko ma uistuje, ze som spravne a tak sa tomu len s usmevom prizeram. Na stanici si davam este vyborne Thali a v polospanku sa doplazim na svoje miesto vo vlaku a okamzite zalahujem. Nasledujucich 40 hod. sa donutim vstat iba ak na vecko. Vlakovy servis v Indii je fantasticky. 2100 km v lezadlovom vozni za 7 EUR :) Kazdu chvilu okolo vas prejde chlapik s cajom, jedlom, cukrovinkami alebo staci natiahnut ruku z okna na stanici, kupit si banany alebo pomarance, skvele! 7.11.12 skoro rano som v Magadone, Goa. Este hodinu jazdy busom a kratko po vychode slnka sa moje biele chodidla zabaraju do vyhriateho piesku plaze Palolem obmyvanej teplymi vodami Indickeho oceanu. Hodim si veci do chatky a okamzite idem vykupat svoje prepotene telo, dobre sa najest a riedne si odpocinut. Nic lepsie som si na uvod cesty nemohol priat. V Goe si pride kazdy dovolenkar na svoje. Dlhe piesocnate plaze, od luxusnych rezortov po slamene chatrce, lacny alkohol, vynikajuca kuchyna, neutichajuce party vecery. Mne vsak dva dni vylihovania na plazi bohate stacili a nocnym busom sa presuvam za lezenim do Hampi asi 10 hod. jazdy. Mestecko Hampi, niekdajsie hlavne mesto rozsiahleho imperia dnes ponuka na obdiv desietky chramov, ktore pritahuju stovky putnikov zo sirokeho okolia. Mna vsak na toto nadherne miesto pritiahla ina skutocnost. Nespocetne mnozstvoo zulovych balvanov roztrusene po okoli, kde ani len oko nedovidi pripominajuce bojisko, o ktorom hovoria stare legendy, ked tu niekedy davno zvadzal boj opici Boh Hanuman, aj dnes najmocnejsia legendarna postava regionu. Najvacsia koncentracia zmapovanych bouldrov je na tzv. ostrove Hampi, kde viedli aj moje prve kroky. Miesto sa za poslednych par rokov dramaticky zmenilo. Na hlavnej ulici vyrastlo mnozstvo obchodikov, restauracii, hotelov a dokonca je tu aj lezecky obchod, kde sa daju poziciat bouldermatky, kupit alebo obiednat lezecke vybavenie. Spolocne so Stefanom z Talianska, ktoreho stretavam len dnes rano, mierime do lezeckeho zakladneho tabora Goan Corner, kde v roku 2003 byval aj sam Chris Sharma so svojimi priatelmi. Dnes je moznosti ovela viac, no ak hladate zivot v lezeckej komunite Goan Corner je miesto kde treba zakotvit. Niektori lezci tu prichadzaju rok co rok, ini sa zdrzia zopar dni. Idealne obdobie je medzi novembrom a marcom ked su teploty najnizsie (stale dost vysoke min. 15 cez den 30 stupnov). Vydany bol knizny sprievodca, plny nepresnosti, no pripravuje sa novy, ktory by mal byt na trhu v priebehu buduceho roka. Cely ostrov je rozdeleny do niekolko sektorov pristupnych od 5 do 30 min. chodze. Kazdy si tu pride na svoje od uplnych zaciatocnikov po borcov s nekonecnymi moznostami na prvoprelezy. Charakter lezenia je dost agresivny po malych lystach, s velkymi krystalmi, krore vas dokazu odrovnat behom par pokusov. Okrem ostrova je tu niekolko blizkych zmapovanych oblasti, alebo sa mozete vydat na prieskum a najst panenske bouldre, ktore sa tiahnu desiatky km vsetkymi smermi. Bezny lezecky den zacina budickom 5:45 o 6:00 s vychodom slnka stretavka, po skupinkach sa vyberame do jednotlivych sektorov. Teploty su znesitelne do 10:00. Nasleduje siesta do 15:00. Nekonecne debaty v medzinarodnej lezeckej komunite, odfukovanie v hamaku, spanok, slack line, bananove palacinky s nutelou atd. Ak dorastie koza z ranneho lezenia tak mate este dve hodky od 16:00 do 18:00 do zapadu slnka. Niekedy sa lezenie pretahuje do noci za svetiel celoviek. Niekedy lezieme 2-3 dni s jednym oddychovym dnom no pri dvrdych bouldroch si dorezane prsty pytaju dlhsi rest. To je asi najvacsia nevyhoda Hampi. Kombinacia ostrej skaly s vysokymi teplotami robi tazke bouldre extremne bolestive alebo sa neskutocne potite koli vysokej vlhkosti aj kratko po vychode slnka, ked su teploty najprijaznivejsie. Nopak obrovske pozitivum je neskutocna krasa okolia, ticho, pohoda, vynikajuca kuchyna a fantasticky ludia so vsetkych kutov sveta a relativne lacny zivot. Denne vydavky sa pohubuju v priemere 10 EUR/den . Ubytko , 3 x denne strava, staci si objednat a priatelsky personal vam splni takmer vsetko co vam na ociach vidi. Preludnena India, vsadepritomny zapach vykalov a odpadky od toho vsetkeho ste v oaze pokoja Goan Corner oslobodeni.
Ale kedze zivot je zmena, vybrali sme sa na skusy do 150km vzdialeneho mestecka Badami, kde sa momentalne nachadzame. O super lezeni na kvalitnom piesku a o tom ako sme sa dostali az do miestnych novin sa docitate uz o par tyzdnov v nasledujucom prispevku.

Hampi, India

Jaro


Po styroch mesiacoch zulovania na argentinskej vyprahnutej strane And som s velkou radostou privital velke zulove steny nasadene v bujnom, prezelenom, sviezom, stavnatom raji bez havede co k dzungli zvycajne patri. Kludne tu mozeme hovorit o lezeckom raji zasadenom do velkolepej prirodnej scenerie. Logisticky je udolie Cochamo taktiez velmi dostupne. Staci si len urobit aspon mesacnu dovolenku, vyniest matros a zasoby do kempu la Junta a pockat si na slnecne dni, ktorych som si ja uzil tam hore viac nez dost.
Pri planovani vyjazdu je dobre mat aspon zakladne informacie o nastrahach, ktore tam lezcom dokazu pekne narusit inac velmi pohodickovu atmosku. Povodne som mal na plane vyjazd do Cochama uz v january, no po rozhovore s mojim chilskym kamosom, ktory Cochamo pravidelne navstevuje som to radsej presunul na mesiac marec a veru neolutoval som. Dovod? V prvom rade nenavidim dotieravy, stipajuci hmyz, ktori bol zoslani na tuto planetu za jadinym ucelom - vyciciat co najviac krvy z ubohych ludskych telicok. Od polovice decembra do polovice februara sa tam roja tisice dotieravych tzv. tabanos (velke hlupe stipajuce muchy podobne nasim ovadom) a januar je zevraj uplne peklo. Januar a februar su najrusnejsie mesiace, najviac ludi, najvyssie ceny no treba zvazit, kedze su aj najdlhsie dni a steny schnu ovela rychlejsie. Podla mna ak tam chcete mat pohodicku je najlepsi december a marec. Posledne roky je pocasie v marci velmi stabilne. Ja som tam stravil 25 dni od 9.3. do 4.4. a 20 dni sa dalo urcite liezt a za cely mesiac som nevidel ani len jedineho tabana. Zopar ludi v kempe na stenach, proste uplna pohodicka. Oblast je pristupna z mesta Puerto Montt odkial chodia busy do dedinky Cochamo (2hod. jazdy). V dedine je si dobre prenajat kone na vynasku jedla a materialu ak sa rozhodnete ist na dlhsie. Jedna vynaska konom stoji 25000 pesos = 40 eur. max. 70kg ale pozor na rozne triky. Platite za jedneho kona max. 25000 pesos aj ked ide napr. sprivodca na vlastnom koni. Vsetko sa docitate na www.cochamo.com , kde je cely transport pekne vysvetleny a taktiez linky na spolahlivych ludi, u ktorych sa daju kone prenajat. Ak ste uz na zaciatku treku, do kempu La Junta staci nasledovat jediny chodnik udolim s miernym stupanim len 250m vyskovych a ja som to s 10kg baglom urobil prvykrat za 3,5 hod. Je tam dost blata a treba prebrodit zopar mensich riek tak doporucujem nepremokave najlepsie vysoke trekove topanky. Ja som do kempu dosiel az po zotmeni, takze som celu tu nadheru uvidel az nasledujuce rano. La Junta sa nachadza na dne udolia pri rieke Cochamo v samotnom centre okolitych zulovych domov. Nastupy pod samotne steny netrvaju s pravidla dlhsie ako 2 hod., no je lepsie robit vyslap den vopred a ostat hore v udoliach v paradnych bivakoch najma ak mate pred sebou niekoko slnecnych dni. Od bivaku su nastupy tak do 30min. Maximalny luxus zazijete ak si date miestnu klasiku Binvenidos a mi insomnio 6b+/1000m, ked spite priamo pod nastupom, vecer ohnik, klobaska... V dazdivych alebo rest dnoch pride ako dar z neba danielova kniznica v doslova meditacnej atmosfere refugia na druhej strane rieky, na ktoru doslova preletite v jednomiestnej lanovke. Zopar nakresov ciest si mozete pozriet na cochamo.com, no vsetky cesty najdete v refe. Ak Dany(duchovny otec Cochama, ktory to tam vsetko pred par rokmi zacal) momentalne nepracuje na svojom najnovsom pojekte, velmi rad poradi s cim zacat a detailne vysvetli kazdu dlzku vacsiny ciest. Miestna zula je velmi kompaktna,  niekedy vylestena ladovcom, niekedy ostra so sparami, ktore sa casto stracaju a su prepojene platnovymi traverzmi. Miestnou specialitkou su otvorene spary, ktore sa dost tazko vyistuju ale povacsinou ak nie je moznost zaistit je tam dodany nit. Ak mate offset friendy (jedna celust mensia ako druha) zidu sa. Ja som mal camaloty a nebol problem. Standy su spravidla peckovo osadene dvoma nitmi a to same plati o zlanakoch.
Dole v udoli tak do 30min. z campu je aj niekolko vynitovanych sportovych sektorov, na ktorych sa da celkom dobre vyblaznit a jedna velmi vyznamna v tycho koncinach Pared Seca, kde previsnute steny nezatekaju ani v najsilnejsich dazdoch. V oddychovych dnoch su to super moznosti trekingu, doporucujem parhodinovy vyslap na Arco Iris odkial su skvele vyhlady na vsetky svetove strany. Asi 5min. od kempu na rieke Junta je nieco pre milovnikov vody. Zulove platne pokryte slizkym machom vytvarajuce prirodne tobogany so spadom do krystalovo cistej rieky s jedinou nevyhodou. Voda je pekne studena(asi len pre mna), no v januarovych vypekoch si to asi aj ja viem predsavit.
Na zaver je tu zoznam vylezenych ciest, ktore urcite stoja za to: 

E.Z. Does It 6b/400m - pekne na uvod
Bienvebidos a mi insomnio 6b+/1000m - bigwallova klasika
Grantler 6b/230m - treba trochu pocistit
No Hay Hoyes 6b+/200m - krasne spary s atletickou previsnutou supinou a bouldrovym finisom
Al cento y adentro 6c+/450m - skvela kazda dlzka od spar cez platne do kominov



Cochamo

Jaro
Aj ked momentalne sedim v pohodli vyhriateho hostela, kavicku a ranajky mam uz za sebou ale v mysli sa mi stale vynaraju nezabudnutelne momenty prezite vo velkych stenach v divokom prostredi zulovych obrov, nekonecne cakanie na priaznive pdmienky, hodiny filozofovania nad meteogramom, hrby spaleneho dreva, kilogrami steakov, litrov vypiteho mate, napocuvane lezecke historky z roznych kutov sveta, beztiazove lezenie v najlepsich sparach ked ludoop dufa, ze tento moment nikdy neskonci a potom je hore, vychutnava minuty extazy, nopistatelne vyhlady kde len oko dovidi a pocit slobody niekolokrat znasobi okolo letiaci kondor, ktory tu zavital len tak z cirej zvedavosti.
Vsetky tieto pocity su vyburcovane do maxima v malej dedinke El Chalten niekde uprostred patagonie, kde matka priroda pripravila velkolepe podmienky pritahujuce lezcov zo vsetkych kutov sveta. Tu je neikolko mojich postrehov po 40 dnoch zivota v nednom z najextremnejsich miest na zemi.
Cely pribeh zacal ked sme sa po troch dnoch stopovania po poslednych 600km na korbe dodavky vytraseni, zapraseni vstupili do ulic mestecka a z hora sa uz na nas vytesovala princezna Cerro Torre a velicenstvo Fitz Roy. Samotny fakt, ze sme mali tu cest ich vidiet hned v prvy den predznamenaval dobre podmienky na lezenie co sme si len potvrdili po kratkej pechadzke mestom. Vsetci su hore prisli sme uprostred tzv. ventany (okno dobreho pocasia trvajuce niekolko dni). Spociatku to nevyzeralo az tak priaznivo miestami bolo zamracene a podla mojich informacii sa tu lezie len za perfektneho pocasia. A teda nepozreli sme si superpredpoved od superpocitaca NOAA, podla ktoreho sme mali ist jednoznacne hore a daco tam buchnut uz v prve dni. Unaveni po stope sme sa spamatali uz dost neskoro a nechceli sme na rychlo liezt prvu cestu kedze sa o dva dni uz malo zmenit pocasie. Ale ved o nic neide budeme tu este 40 dni a dalsie ventana pride coskoro, utesovali sme sa. Nestalo sa. Nasledovali cele tri tyzdne zlej periody s vetriskom a zrazkami a na lezenie tam hore nebolo ani len pomyslenia. Prisiel cas ked supertrpezlivost je dolezitejsia ako svaly a kondicka, zostat stale motivovany, neupadnut do ciernych myslienok, len mysli pozitivne ono to pride som si vravel. Pre mna to bola dost tazka skuska a uz som mal vazne na vlasku, takmer som kupil listok niekam prec len prec z tohto miesta kde je dost velky nepomer cakania na lezenie a lezenia, vacsinou v prospech cakania.
Cela kapitola by sa tu dala napisat o pedpovedi pocasia o citani meteogramov atd., no ja len v kratkosti spomeniem zopar udajov bez ktorych si len tazko budete vediet predasavit lezenie v tychto exponovanych koncinach. Vsetko sa tu zacina kopiou meteogramu (graficka predpoved pocasia) zo stranky NOAA viac info a link na www.pataclimb.com Meteogram ponuka niekolko udajov no nas zaujimaju zrazky, vietor, teplota a tlak. Aj ked napriklad nemusia byt zrazky cely tyzden, rychlost vetra vam ukaze ci sa oplati is hore. Zadate presne GPS kordinaty zvycajne je to Cerro Torre, ktore ma najhorsie podmienky a ukaze sa vam predpoved na 7 dni. Idealny je tlak 1020 mBar, ziadne zrazky a vietor do 7 uzlov/min. Ak vidite takyto stav zacne sa v Chaltene osial a rozviria sa debaty kde co a ako. Este pozriem smer vetra podla toho si vyberiem orientaciu stenu a kolko dni to bude trvat. Po troch tyzdnoch cakamnia, ked sa len objavil naznak zlepsenia pocasia hned mal kazdy milion planov, to bolo radosti a uvah co dame, bude to na den alebo velke oknu na 5 dni, Media Luna nieco mencie chrane alebo velka vec na Fitz Royi ? Presne planovanie a strategia tu castokrat rozhoduje medzi zivotom a smrtou. Treba zazit tu atmosferu na zivo vo velkej lezeckej komunite, to napatie ked sa dlhodobe plany, sny saciunaju menit na skutocnost, ale to je este stale dlha cesta k prvemu vytuzenemu dotyku so skalu, prvej perfektnej zabe. Medzicasom ked je pocko ake take, v meste kopec prilezitosti na zabavu, xy restauracii, klubov, pekne sportove lezenie, bouldering na svetovej urovni atd. Mestecko je ale trochu drahe takmer stale neutichaluci vietor dost otravuje, zrazky, dost hlucne zabavy my ale celkom stacili na to aby som odtial odisiel a nikdy sa nevratil. Taktiez sa tu da pekne potrekovat. My sme robili 4 dnovy krasny trek okolo hory Huemul so zaciatkom priamo v Chaltene alebo sa da ist dalej do Torres del Paine, pozriet si tucniaky napiklad.
Ked uz ani megatrpezlivost pomali nestacila superpocitac ukazoval stupanie tlaku, pokles vetra a ziadne zrazky na takmer cely tyzden. Nemohli sme tomu uverit. Ked sa to potvrdilo bolo to ako vo filme. Razom sa do nas vliala akoby zazrakom neskutocna energia. Zacalo sa preberanie materialu, priprava stravy, tlacenie schem, posledne rady od skusenejsich, doladenie strategie. Ostalo to uz len vsetko nahadzat do velkeho batohu, aspon pre nas. Plan bol jasny. Nezmeskat ani jeden den. Tentokrat ucite nezavahame. Ideme dat do toho svou dusu aj telo, zurocit mnohorocne shusenosti a potlacit svoje vlastne limity. Ostat 7 dni v zakladnom tabore Niponino 7hod. treku od Chaltenu a vyliezt aspon jednu z troch vyselektovanych ciest na veze Media Luna, El Mocho, Saint Exupery. Vtedy by som bol vdacny za coilen dotyk so skalu, a keby mi vtedy niekto povedal, ze budem mat tu cest a vystupit na vsetky tri vrcholy len tazko by som mu uveril. Karty su rozdane obrvske batohy sa valia rovno pod Cerro Torre a 21:00 16.2.2012 sme v zakladnom tabore a pada tma.
Po masaker vynaske, Michelle klobuk dole 25kg na chrbte, uz viac nie je naco cakat a 5:30 rano zvoni budik. Nadisiel den D. Motivacia je ovela silnejsia ako bolest svalstva. Za tmy ranajkujeme a v trojici 6:30 opustame Niponino. V chaltene sa ku nam este pridal crazy doktor z Brazilie Erico. Po pol hodke vyslapu pod stenu zacina divadlo na Cerro Torre. Od slnka rozpalene ladove steny jednej z najtazsich a najkrajsich hor sveta do nas vlieva respekt a pokoru a neskutocny obdiv miestnej nesputanej priody. Ideme len my traja. Jedna z najpopularnejsich ciest Rubio Azul 400m/6c je prazdna, nemoze to byt lepsie. Tesne pred nastupom bolo dost zabavne pozorovat brazilcanov na snehu a ich prilisnu opatrnost. Trochu cakame na vychod slanka ked striedavo vychadza a zapada za slavne to veze oproti na hrebeni. 9:00 a Michelle nastupuje do prvej dlzky. Kus zima, mokre a prilis siroke na camalot 4. Zazrakom to dava a my s doktorom poklonkujeme a nesetrime chvalou. Druhu vedie opat Michelle potom nastupuje monster Erico. Tretia ide vpoho a potom tvrde siroke tazko istitelne 6b dava s kurazou ruskeho tanku. Este jedna easy a sme v polovici. Nastupujem ja. Druha cast steny je kompaktnejsia s perfektnymi sparami a atletickym lezenim. Natahujem 6a a 6a+ v krasnych sparach davam prednost Ericovi v komino off-widthovej spare za 6c. Nechybalo povzbudzovanie pri jeho nekompromisnom volnom preleze. Este par lahsich dlziek a sme na vrchole. Vsetci traja stastni vychutnavame vrcholove momenty po peknom lezeni. Rychlo ale zlanujeme dole a o hodinku spod nastupu sme uz unaveni v bezpeci zakladneho tabora.
Druhy den je sobota urcite si zasluzime oddych a zisli by sa nejake nove informacie o pocasi. Medzicasom v pondelok sa pri nas zastavuju rockove hviezdy Thomas Huber a spol, nechavaju nam plyn a kopec jedla. Ich nosici nam prinasaju radostne spravy o pocasi a ma byt pekne do konca tyzdna. Oni dali pokus na aguja Silla no koli zime museli zostupit v nedelu a ich cas tu pre tento rok vyprsal.
Pre nas bola otazka co dalej? Je tu jedna pecka na Saint Exupery, Claro de Luna 800m/6b+ alebo ideme do kratsej Benitiers na Mocho. Michelle je trochu unavena, mne sa v trojke do velkej steny nechce, doktor sa citi OK, je to opat jasne. Ide sa do Clara. Je to vyzva. Veza v hlavnom hrebeni, vsetci hovoria o fantastickej skale, urobit nieco vacsie, okusit svoj limit. Este v pondelok slapeme kusok do kempu Polacos hodku od Niponina a pohodlne zakladame bivak. Plan je vyrazit skoro rano. 2 hodky nastup a s prvym slnko zacat liezt, za svetla byt na vrchole a rychlo dole. Proste speed and light. Uzit si lezenie namiesto tahania veci na bivak. Michelle ostava tentokrat dole. Davame sa este do kopy s dvoma americanmi. oni pojdu prvy a mi za nimi. Su skuseny sparovy lezci bude to rychle a poznaju nastup spred niekolkych dni ked netrafili nastup a museli zlanit. Tentokrat nezavahali. Podvecer este prislo do campu zopar dvojic na tu istu cestu, mame trochu obavy, ze tam bude prilis rusno a tak nastavujeme budik na 3:30 nech sme na cele pelotonu. 21.2.2012 je to tu. Budicek rychle ranajky a v tme pri hviezdnatej oblohe slapeme pod nastup. Nikde ani zivej duse a este cakame hodku na svetlo nech nelezieme za svetiel celoviek. 7:00 sa navezujeme a zacina sa lezenica. Dlzky ubjehaju jedna za druhou jedna krajsia ako druha. Iba tie najkrajsie spary v najsolidnejsej zule. Niekedy mate na vyber tri z ponuky, nieco pre prsty, uz ma to nudi idem si trochu zadzemovat a co tak sokolik. Plinule beztiazove lezenie. Zakladat mi pripada otravne no treba, tak obcas vykuknem z "reality"a poistim no hned som spat a vyteseny uzivam kazdy centimeter skaly. Ok sme za polovicou a pred nami je vrcholovy pilier, pekne exponovany asi 8 dlziek na vrchol. Daco pofotime, slnko uz konecne dorazilo na zapadnu stenu ideme do triciek. Tu zacina este vecia radost. Je to tu skor ako v Californii, ziadny vietor, teplo perfektna skala. Sme tu dobre? Toto je patagonia kricim hlboko do udolia a dalsie blaznovstva, ktore davaju zmysel len tam hore v tejto zvlastnej realite. Lezenie ide rychlo bez zavahania. Na stande pokec s typkami z Colorada, vymena matrosu a sme takmer hore. Este v lezeckach vysekat stupy do snehoveho polia na vrchole a sme tam. Po 11 hod. lezenia 800m fantastickej skaly niet kam ist. Tlacime kus energie do seba, fotime, sme stastni. Perfektna spolupraca na lane. s doktorom sme dobre zapadli. Este mame niekolko hodin svetla tak rychlo dole. Psycho zlanaky severnou stenou nas dovedu da nepriemne platne plne uvolnenych sutrov a snehu. Je 22:00 za tmy este 2 hod. zlanujeme platnami a potom 2 hod. do kempu Polacos, kde na nas v spanku cakaju kamarati. Je 2:30 dalsi den. Nikomu sa chvalabohu nic nestalo varime caj, nieco do zaludka a po presne 24 hod. zalahujeme do bezpecia spacakov.
Dalsi den dolamany ale velmi stastni zostupujeme na piesocnate plaze Niponina. Cely cas som pri vystupe myslel na Michelle, ze sme mohli ist v trojke, mohli sme to risknut, teraz myslim, ze to bolo predsalen sparavne rozhodnutie. Boli by sme pomalsi a predsalen to vytiahlo z nas kopec energie. Videl som na nej, ze je teraz plna energie po dni cakania co je s nami tam hore. Chcem vyliezt este jednu cestu hovori. Zajtra ma byt este pekne potom so so. Musime ist zajtra. Ja dolamany po vcerajsom zatahu, prsty krvave len krutim hlavou nad dalsim 400m praskom.
Opat zvoni budik. Tento raz Michelle nezvycajne bere iniciativu do vlastnych ruk, vari ranajky a ja na otazku ako sa citim odpovedam OK. Ako vravim spali sme uz dost, ked je pekne treba liezt! Easy nastup hodku od Niponina a o 9:00 nastupujeme na vychodny pilier El Mocho do cesty Benitiers 400m, 6c/A1 alebo 7b? free jeden klucovy flek. Lezenie zacina v nie najlepsej skale ale potom to prislo opat, vykriky a nadherne spary. Po siedmich hodkach sme hore, pekny zasnezeny vrchol na nas cakal a este za vidna sme spat v Niponine.
 Dalsi den zostupujeme do Chaltenu a prve kroky vedu ako inac na internet pozriet dalsiu predpoved, co ak zajtra ??? :), no to asi nie dame trochu oddychu predsa len. Ventana bola velka poliezlo sa vela veci. Kopec ludi na Fitzi, Cerro Torre zapadnou stenou niekolko prvovystupou vsetko najdete na stranke www.pataclimb.com
Tohtorocna sezona v Chaltene bola urcite jedna z najlepsich v historii. Dobre pocasie, malo snehu, prelezenie Cerro Torre headwallu nie compressorom, potom Lama volne, vytlcenie Maestrovych skob su silne veci a mozte sa o tom docitat viac na roznych forach po internete. Pre mna to bola velka skola nie len lezenia kedze tu je lezenie len castou celeho procesu lezenia velkych stien v najextremnejsich pdmienkach planety.
Kedze treba liezt stale :) po dvoch dnoch restu sme boli opat na nohach a s Marcom z Brazilie sme este urobili rychly vystup na vezu Guillamet. S nastupom do Gillotiny 300m/7a+ no 4. dlzka bola mokra a tak sme to traverzli do klasiky Fonrouge a vystupili na vrcholl v dost hustych podmienkach.
Momentalne si davam pohodicku v Bariloche opat solo, Michelle odisla vo stvrtok do Brazile, ale zajtra odchadzam do Cile do Puerta Varas, kde stravim jednu noc, nakup potravin na tri tyzdne a v piatok by som uz mal spat pod zulovymi stanami udolia Cochama.... huraaaaa...

Linky na vylezene cesty:


Media Luna, Rubio Azul

Saint exupery, Claro di luna


El Mocho, Benitiers


Guillamet, Gillotina


A este nieco na zaver ak by ste sa chceli povrtat v teme Compressor. Davam link na zabavne Rolove komenty na Maestriho ucet. Je tam toho na pataclimb.com dost ale toto stoji urcite za precitanie: www.pataclimb.com/climbingareas/chalten/torregroup/torre/SEridge.html


Jaro
Medzi zulovymi bigwallmi sme si trochu urobili prestavku a isli si vyhriat kosti do peknej oblasti po ceste do El Chaltenu. Rozvijajuca sa oblast nedaleko mestecka Esquel urcite stoji za zmienku a aj na par dnovu/tyzdnovu zastavku. My sme tam stravili 12 horucich dni, niekedy az prehorucich no mne sa neskutocne pacilo. Velmi pekne lezenie po dierach, listach, sparach niekedy priostre, no lezene cesty su pohodlne. To vsetko mate kusok od campu pri rieke , v ktorej sa da vykupat dosytosti, bez vody by to tam asi ani vlastne neslo. Tri dni boli celkom pekelne no vzduch je tam suchy ludoopy na stenach sa len malo potia takze sa da liezt vlastne stale. Sezona je tak od oktobra do maja potom zacina fukat a asi aj riadne prituhne. Do oblasi sa da velmi jednoducho dopravit busom z Esquelu za asi 40 pesos. Po troch hodkach jazdy ste rovno na mieste. Bus ide dvakrat tyzdenne v utorok a stvrtok 12:00. Tu je link na bus: http://www.transportejacobsen.com.ar/index.php?idNavActual=134 . 10 min na druhu stranu rieky kde sa da ist do kempu jednej rodiny no nemaju tam vlastne ziaden servis takze sa kludne mozete zlozit pod prvym stromom...tien je dost dolezity. Voda je priamo z rieky co sa nam velmi nezdalo no ziadne problemi sa nevyskytli. Potraviny sa daju nakupit aj v najblizsej dedinke Gualjaina 40km pred zastavkou Piedra Parada. O dva tyzdne tam chlapci z Petzl Rock Trip teamu idu vrtat nove cesty a velka party sa chysta na november. Mali by otvorit okolo 300 novych ciest a spropagovat celu oblast a orobit noveho sprievodcu. Dufam, ze to nenabura pohodickovu atmosferu tohto divokeho prirodneho raja. A este jedna vec. Davajte  si pozor na UFO ! Po veceroch sme pozorovali zahadne svetelne objekty pohybujuce sa kmytavo hore a dole a stracajuc sa z nenazdajky.  Oblast je dobre vynitovana takze len klasicky sportovy vercajg.

La Buitrera - Piedra Parada

Suerte

 Jaro
Poslal: Jaro Beskyd - 05/01/12 - 12:59PM
Kedze tu mame novy rok, vsetkym by som v prvom rade poprial vela stastnych a radostnych dni do tohto hadam nie menej zaujimaveho roka s magickym cislom 2012.
Teraz ale k tvrdej realite a zivote v 100% patagonskej zule. Som nesmierne rad, ze Vam mozem priniest zopar postrehov z raja akym oblast Frey nedaleko argentinskeho Bariloche nepochybne je. Rusna horska chata Emilio Frey pod skalnou vezou s rovnomennym nazvom, okolo sa to tu vsetko toci ponuka neopisatelne momenty stravene v idilickom prostredi skalnych ihiel, na bonsaje premenena giganticka lenga a keby si niekto nevedel predstavit raj bez kupania sa v krystalovo cistej vode, je tu laguna Tonchek, do ktorej si poo celodennom lezeni s chuti vykupeme svoje vetrom a slnkom oslahane udy. Ked som sa tu pred siestimi rokmi po prvykrat ocitol, nemal som ani len tusenia kolko fantanstickych ciest tato oblast ponuka. Teraz po mesiaci lezenia meme vylezene povedal by som top cesty udolia jedna krajsia ako druha. Kompaktna frejska zula ponuka velmi rozmanite lezenie od bezchytovatych platni cez nadherne sparove lezenie po vertikalne steny obsypane listami a diarami abstraktnych tvatov pripominajuce viac piesok ako zulu. Cesty s dlzkou prevazne 100-200 m na mnohych skalnych veziach roztrusenych v dvoch udoliach davaju dobre moznosti istenia, no povedal by som dost na riedko. Dva kompletne sady camoalotov, mikro friendy, a sada stoperov to bol material s ktorym sme nastupovali do vacsiny ciest. Nastupy su pohodlne od 5min. do 2 hod. Na svoje si pride urcite kazdy, kedze sa tu da pohodlne rozliezt v nadhernych klasickych 5kach, super 6a a dost atletickych 6b. Momentalne je tu odhadom do 300 ciest v max. obtiaznostou do 7b+, no o 6c na OS tu treba riadne zabojovat, 7a velmi tvrde a 7b som radsej ani neskusal :=) Kedze sme v raji sparoveho lezenia vyber ciest bol jasny.
Nachadzame sa na severnom okraji Patagonie vyhlasenej veternym, chladnym a stale uprsanym pocasim, no toho roku sa to podoba skor na Atacamu. December mame nadpriemerne teploty aj hore vo vyske 1700m je to cez den okolo 25-30 stupnov, 80% slnecno a na rozpalenych stenach snivame o osviezujucom kupeli v lagune tam dole. Vacsina stien je orintovana na sever (podmienky ako u nas na juhu) no kedze su to skalne ihly je tu stale moznost si vybrat nieco v tieni v najhorucejsie dni. Viac exponovane veze (max.2400 m.n.m.) su takmer stale vystavene osviezujucim patagonskym vetrom. No aj nam Patagonia ukazala svoju drsnu tvar ked tesne pred stedrym dnom napadlo asi 20 cm snehu, duli vetriska, ktorym padlo za obet zopar stanov, no aspon aspon som si pripomenul vianocnu atmosferu uprostred leta. Pocas sviatkov pribudlo dost ludi prevazna z Brazilie, no Frey ma velmi medzinarodnu atmosferu. Slovaka ani cecha som doposial este nestretol :) Po dvoch mesiacoch zivota v stane je to uz celkom silna rutina. Kazde rano zaciname mate (juhoamericky caj s podobnymi ucinkami ako kava) nasleduje ovsena kasa, obed travime prevazne v stene, takze o keksoch a vode a na veceru striedame cestoviny s ryzou a sosovicou. No mame aj niekolko vychytavok. Nesmiernu radost mi momentalne robi teflonova panvica, na ktorej sa konecne daju robit poriadne palacinky so vsakovakymi dobraotami ale hlavne argentinskou spacialitou dulce de leche (kondenzovane karamelizovane mlieko). Po niekolkych dnoch lezenia nesleduje oddych. V stane je neznesitelne teplo tak sa ukryvame v tieni lengy, chladime vo vodach laguny alebo posedavame v okoli chaty s velmi priatelskou takpovediac rodinnou atmosferou. Dni tvrdej rutiny narusil silvester. Poriadne sme sa pripravili s nasimi priatelmi s Francuzka. Niekolko litrov vina, salat s cerstveho ovocia, obrovsky kolac a ako inac v Argentine nechybalo poriadne asado (kus hovadzieho na sposob seaku). Ako kazdy raj aj tento ma svoje pekelne stranky tu je to v horucich dnoch kopec much a velkych dotieravych tabanos pripominajuce slovenske ovady a armada hladnych mysi.
Za posledny mesiac sme urcite nabrali kopec novych skusenosti a tak sa plny ocakavani presuvame na juh do El Chaltenu. December bol na lezenie viac ako idealny no momentalne ako to tam zvycajne byva prsi tak si ideme este trochu zasportovat do oblasti Piedra Parada nedaleko mesta Esquel.
Ale o tom hadam az niekedy nabuduce priatelia :)

Frey - Bariloche

Jaro
Po siestich rokoch sa opat hlasim z juhoamerickeho kontinentu. Posledne tri tyzdne boli velmi intenzivne hlavne co sa lezenia tyka, cestovania je tentokrat menej, no so 45kg lezeckeho materialu to nie je ziaden spas. Momentalne pisem z mesta Bariloche na severnom okraji Patagonie spod vulkanickeho oblaku, ktory vychrluje nedaleka sopka niekde na Chilskej hranici a pokryva obrovske uzemia jemnym popolcekom co sa velmi nepaci ani ludom ani nitom, ktore potom oxiduju, zatvaraju sa oblasti a mi nemame po com lozit :(
Tentokrat opustam domovinu v nie 100% stave ale zakaslany a unaveny sa vydavam na dvojdnovu cestu cez pol zemegule za slnkom a letom. Uz znama cesta SL-BA-Vieden-Madrid-Santiago de Chile-Mendoza prebehla bez letiskovych stresov a rano 8.11.2011 o 9:30 prilietam do Santiaga, hlavneho mesta Cile. Nasleduje tradicna ciga, nadych miestneho vzduchu a nie je na co cakat, ide sa do Argentiny prvym busom. Prevalim sa z jedneho busu do druheho v telke davaju Pirati z karibiku a tak v polospanku stupame do najvyssieho bodu 7 hod. cesty medzi Santiagom a Mendozou. Tesne pod sedlom zastavujeme na hranicnej kontrole je to okolo 3000m.n.m. a na leto sa to velmi nepodoba. Miname vesternove dedinky zyvajuce prazdnotou, kedze sa sezona na Aconcague este nezacala, prudko klesame do vyprahnutej kraliny, otvaram oci a zrak ma neklame, som opat v starej dobrej Mendoze. Vita ma teply letny podvecer, rusne zaprasene ulice, obrovske rozhegane dodavky a popadane stromy po burke. Dva dni v klimatizovanych prostriedkoch mi na zdravi velmi nepridali tak si davam tri dni pohodicku na ovoci a zelenine relaxujem v parku a vyhrievam sa na slnku. Kedze moja priatelka pride az o tyzden neskor snazim sa najst nejakych lezcov na nasledujuci tyzden do nedalekej oblasti Arenales. Tri dni oddychu mi velmi prospeli, citim sa ovela lepsie a tak v piatok rano odchadzam do mestecka Tunuyan, vychodiskovy bod do lezeckej oblasti. Potom to uz bol velmi rychly proces a popoludni sa ocitam na dne udolia so zulovymi stenami vsade navokol.

Los Arenales
Nepochybne najlepsia lezecka destinacia nedaleko Mendozy. Jednoduchy pristup, tradicne, sportove, kratke aj dlhe cesty pritahuju coraz viac ludi. Oblast je 80km juzne od Mendozy, kde sa da rychlo dopravit lokalnym busom s odchodom takmer kazdu pol hodinu. Potom je to trochu komplikovanejsie, kedze treba ist dalsich 50km na zapad do dedinky Manzano Historico, kde chodia busy len vo vikendovych dnoch, co bol aj moj povodny zamer. Potom to je este dalsich 13km do zakladneho tabora po prasnej ceste. Najlepsie je si zabezpecit transport z Tunuyan do zakladneho tabora od chlapika Yagua z Manzana, no je trochu pridrahy 600ARS (argentinske peso) hlavne ak ide clovek sam, cena je za auto. Dalsia moznost je zobrat si taxi z Tunuyan po Refugio Portinari (200ARS) a potom asi hodinku odslapat po svojich. Ja som mal dost stasie a v buse z Mendozy stretavam dvoch lezcov z Brazilie , ktory idu tiez rovnakym smerom. Volame Yaguovi a za hodinku a pol je pri nas so svojim jeepom. V rychlosti nakupujem potraviny na niekolko tyzdnov, benzin na varenie a ide sa. Miname preslavene vinice, jablkove sady opustame asfalt a v prachovom oblaku sa pomaly skriabeme do zakladneho tabora vo vyske asi 2700m.n.m. Prvykrat stojime pre poruchu motora a druhykrat pri chate Portinari, sidlo pohranicnej policie, kedze sa pomali blizime k cilskym hraniciam. Z humorom vybavujeme formality, podpisujem lezenie na vlastnu zodpovednost, kedze v oblasti nie je horska sluzba a v pripade nehody je dost dlha cesta do najblizsiej nemocnice. Po par minutach jazdy sme na mieste v udoli zvanom Cajon. Vykladam batozinu a rozkladam stan a staviam tak zakladny tabor na najblizsie tri tyzdne. Momentalne som sam v udoli je len niekolko lezcov z Argentiny. Pytam sa zopar ludi ci nepotrebuju spolulezca. Mam stastie a dohadujem si zahrievaciu jazdu na zajtra lahku cestu Mujeras y tequila 5+/180m. Lezecka stupnica v Argentine je identicka s francuzkou a povedal by som, ze Arenales je taky dobry standart ani tazka ani lahka, no urcite sa najdu vynimky hlavne co sa spar tyka. Pre nas europanov je to styl, na ktory nie sme velmi zvyknuti tak tie sparove prasky mi pripadali o dost tazsie a take 7a na OS da pekne zabrat a do 7b som nevedel ani nastupit. Dvaja zaciatocnici v tradicnom lezeni (kde si treba cestu odistit pomocou vlastneho materialu) mi dali rychlokurz lezeckaho slovnika v spanielcine a stravili sme pekny den v dobrej rozliezacke. Nedela cely den prsi tak davame rest. Potom nasleduju jednodlzkovky vyssich obtieznosti do 7a. V zime v sparach po vlastnom isteni si riadne doranam ruky a na druhy den ma boli cele telo. Okrem klasickych ciest je v udoli aj niekolko stien s vynitovanymi cestami napr. Paredita roja s velmi peknou strukturou cervenej zuly. Po tyzdni lezenia pichadza priatelka Michelle tak v kompletnej zostave pokracujeme striedavo sportove a klasicke cesty prevazne medzi 200 a 300m do obtiaznosti 6b. Co by kamenom dohodil od stanu mame perfektny balvan vysoky asi 10m, ktory mi od zaciatku ucaroval. Dokopy je tam asi 5 ciest no dva skvosty. Pekna bouldrova Pichula de Cavallo 7c+, ktora isla na druhy den a este krajsi uz vylezeny projekt 8a+. Bola to super kombinacia jeden den velka stena a druhy den silova kratka cesta. Dost casu som do cesty investoval, no 4 kroky na zaver nepustili. Priekopnikom tejto oblasti je strasne pohodovy typek z Mendozy Mauricio Fernandez, z ktorym sme stravili par pekny vecerov a okostovali vynikajuce asado, teda tradicny argentinsky steak z najlepsieho masa na svete. Pravidelne oblast navstevuje a pridava jeden prvovystup za druhym uz viac ako 24 rokov. Mnoho stien tu este caka na svoje prvodobitie. Po troch tyzdnoch mame celkom dost. Vylezene najkrajsie cesty, zasoby jedla dochadzaju a zapalene rany na prstoch nam davaju jasne vediet, ze je cas zavitat opat do civilizacie.Vikend je najlepsi cas na zostup, kedze je udoli plne trekerov a rybarov. Stopom sa dostavame spat do Tunuyanu, kde nas uz caka vytuzena hostina, pivec a pestrovarabne obaly vsakovakych dobrot v supermarkete.

Momentalne sme uz v meste Bariloche asi 1200km juzne od Mendozy. Nakupujeme veci do dalsej oblast Frey, s podobnym charakterom lezenia. Pristup je podstatne jednoduchsi iba 3-4 hod. treku a vidime to tak na dalsie tri tyzdne v divocine. Zajtra odchadzame s vynaskou materialu na par dni a potom sa budeme musiet vratit po zbytok jedla na dalsie dva tyzdne. Pocsie je tu momentalne velmi dobre a nezvicajne teplo na december no vulkan, ktory sa prebudil pred dvoma mesiacmi tu trochu komplikuje situaciu a su uzavrete sportove oblasti okolo Bariloche. Dnes sa nad mestom vznasali mraky plne sopecneho popola, ukaz podobny sopecnej burke, nikdy som nic podobne nezazil. Najvacsie erupcie ma uz vulkan za sebou a momentalny stav je stabilizovany.
To je na dnes asi tak vsetko a tak opat niekedy nabuduce priatelia :)



Los Arenales

Jaro & Michelle
24.3.2011 - 20.8.2011
Bolo neuveritelne! Urcite najkrajsie sportove lezenie sme zazili na Kalymnose - 100% lezecky raj. Talianska zula nas sklamala a francuzko nezabudnutelna krajina s dobrosrdecnymi ludmi a xy oblastami pre dorodruhov ako aj sportovcov. Turecko skvela krajina no teraz to bolo na kratko, urcite sa treba vratit do tejto velkej zemi........................................................................................................................................................................................

Navstivene oblasti:

Turecko: Kaynaklar
Grecko: Kalymnos
Taliansko: Val di Mello, Orco
Francuzko: Ceuse, Saint Leger a kopec malych oblasti okolo Brianconu



Jaro a Michelle
Poslal: Jaro Beskyd - 27/04/11 - 2:23PM
Dlho zabookovany predlzeny Velkonocny vikend je konecne tu. V zlozeni Marek, Dusan, Vana, Michelle a ja v piatok podvecer ficime na koniec sveta na sever Irska do krajiny obrov, Eckoveho tradicionalistickeho, sparoveho, offwidhoveho lezenia jednoducho fantasticky kus skaly v neopisatelnom divokom prostredi. Za tri dni sme si toho uzili viac nez dost, vyliezli prekrasne cesty, vybali sa, ruky a kolena zodrali...viac fotos...

...lezenie para siempre...


Fair Head, Írsko

 Jaro
Vsetkych, ktori maju radi dobrodruzne cestovanie tak trochu inak, srdecne pozyvam na festival INE CESTY, ktory bude najblizsie v Poprade dalej vo Zvolene a Kosiciach. Ti ktori nestihli moju slideshow z Azie v SL si to mozu pozriet najblizsie 17.9. v Poprade. Kompletny program festivalu najdete na www.festival-ine-cesty.net . Tesim sa na stretnutie.



Jaro
Komentáre
Magda - 28/05/16 - 11:13AM
That's a posting full of insthgi! http://tviyupjy.com [url=http://yntamwkfknb.com]yntamwkfknb[/url] [link=http://tmnzxjkq.com]tmnzxjkq[/link]

Blondie - 27/05/16 - 6:51AM
If time is money you've made me a wealehitr woman.

Dorie - 27/05/16 - 6:50AM
Smkc-adab what I was looking for-ty!

Darvin - 27/05/16 - 1:18AM
That's a smart way of lonoikg at the world. http://qkosseh.com [url=http://yslviladjr.com]yslviladjr[/url] [link=http://wpuwqjwoes.com]wpuwqjwoes[/link]

Jean - 27/05/16 - 1:18AM
Suipsirrng to think of something like that http://upwbkmvf.com [url=http://zygxipve.com]zygxipve[/url] [link=http://mxhsgfbsk.com]mxhsgfbsk[/link]

Satchel - 26/05/16 - 7:00PM
I'm imsrepsed you should think of something like that

Jalia - 26/05/16 - 7:00PM
This arltcie is a home run, pure and simple!

Lorrie - 26/05/16 - 4:02AM
I guess finding useful, reliable inmarfotion on the internet isn't hopeless after all.

Lynda - 26/05/16 - 3:57AM
Lot of smarts in that posgint!

Navid - 26/05/16 - 3:56AM
None can doubt the vecraity of this article.

Justus - 26/05/16 - 3:39AM
The answer of an exeprt. Good to hear from you.

Honeysuckle - 26/05/16 - 3:38AM
My hat is off to your astute command over this topvr-bcaio!

Christy - 26/05/16 - 3:23AM
Weeeee, what a quick and easy soolniut.

Kaedn - 26/05/16 - 3:20AM
That's a smart answer to a difuicflt question.

Andralyn - 25/05/16 - 10:31PM
Super jazzed about getting that kn-whoow.

Taimi - 25/05/16 - 10:17PM
Play iniomratfve for me, Mr. internet writer.

Travon - 25/05/16 - 9:56PM
Great common sense here. Wish I'd thhgout of that.

Stránky: [1] 2 3 4 > >>

RSS 2.0
Jaro Beskyd © 2007-2012