Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3603

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3622

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3659

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3662
Jaro's blog - Blog
baner
EN
Projekty
Patagonia BigWall 11/12
Ázia 2009
Vysoký Atlas 07
Andy 06
Rumunsko 05
Orkneje & Shetlandy 05
El Chorro & Maroko 05

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 4460

Blog

Stránky: << < 1 [2] 3 4 > >>
Poslal: Jaro Beskyd - 04/05/10 - 11:26AM

Cez vikend bolo opat celkom rusno. V sobotu skoro rano startujeme smer BA na fest Hory a Mesto, kde sme si prisli pozriet sialenca Dean Pottera a Zavaky sa prihlasil na sobotnajsie boulderingove preteky. Ludi pribudalo pomenej a z celkovych 25 sutaziacich sa Zavaky umiestnil na peknom 12. mieste, no jeho prst uz tak pekne nevyzeral. Ja som stihol vystavu kvetov s troma babami a zaver dna patril zaujimavej video slideshow Deana Pottera. Musim povedat, ze ma to dost inspirovalo, hlavne ten hippisacky sposob zivota, navrat k prirode a prenasledovanie Deanovho sna za lietanim(bez padaka). Je sobota vecer nemame, kde prenocovat tak to o 23:00 balime a ideme priamo do Adlitzgrabenu 150km z BA necele dve hodky po dialnici. Ostavame v suprovom kempe v dedinke Kaiserbrunn voda, wc vsetko uplne zadara. Je nedela, nemame ani korku chleba a zufalo patrame po otvorenych obchodoch. Nakoniec nas zachrani benzinka so svojou biednou ponukou, vecer este vydrankame nejake jedlo od dvoch slovakov !DIKES CHLAPCI! a sme zachraneni.Nie je na co cakat a pustame sa do lezenia. Sme doslova v uzase a sklanieme hlavu pred nadhernymi liniami este krajsich chytov, listy, dierky oblinky v super vapne prevazna 20-30m no su aj viacdlzkove. V oblasti je asi 200 ciest prevazne vyssich obtiaznosti v peknej alpskej prirode a len na skok do 15km vzdialeneho Hollentalu s viacdlzkovymi cestami. Na rozlez davame nieco lahsie a potom Zavaky skusa kratsie, no pekne Ftreetfighter 7c, ktore vyzera dost lahko no oprobujem a az teke lahke to veru nebolo. Zavaky je odpisany koli zranenemu prstu a tak S Tomekom davame este zopar peknych sedmiciek pri ceste. Vraciame sa spat do kempu a pondelok rano konecne kupujeme nejake potraviny. Pocasie nadherne a po rozliezackach davam pokus do Streetfightera, tentokrat uspesne bez zavahania. Este davame peknu madlovaciu Existenzialminimum 7a a je cas pobrat sa domov. Velmi sa nam nechce no v zlozeni Zavaky, Baska, Tomek, Jaro a dvaja psi priatelia palime do Lubovne. Nabuduce aspon na tyzden!!!

Info a sprievodcu na stiahnutie najdete na: www.jamesak.sk/JamesTrencin/semmering_popis.html



Jaro

Vsetci ludkovia ste srdecne pozvani na prezentaciu fotiek z mojej poslednej cesty napriec Aziou. Premieranie bude v Presove v horolezeckom klube CAP 16.3.2010 o 19:00.



Jaro
Poslal: Jaro Beskyd - 04/12/09 - 6:40AM
Posledne Namaste z Indie priatelia. Teda nastala ta chvila a dnes sa veru poberiem domov a zajtra ak vsetko klapne by som mal uz nasavat pivec v SL. Posledne tri tyzdne som zasvatil poriadnej dovolenke ako ma byt, pozrel si este par miest v Nepale a Indii ale uz je cas ist domov, naplanovat nejake dalsie dobrodruzstva samozreje :))
Na zaver by som chcel podakovat vsetkym bytostiam, ktore mi drzali palce ako u nas doma tak kdekolvek inde. Menovite by som obzvlast podakoval mojim rodicom, ktori viem, ze niekedy cestu sledovali v obavach a strachu co so mnou bude, myslim, ze mama to po tych rokoch celkom dobre zvlada, nie :), Tani za trvezlivost...sorry ze nikdy nie som doma, chlapcom z Dublinu hlavne Tomekovi za jeho pesnicky, samozrejme velka vdaka klubu VABEC a jeho clenom, ktori asi najlepsie vedia o com to cele je, priatelom z Irska hlavne amigos z TNF, Lubovnianskym novinam za to, ze som prostrednictvom nich mohol oslovit vacsi pocet ludi a tak sa podelit o svoje zazitky, vdaka Mario, celej rodine a vsetkym priatelom a nepriatelom za akukolvek podporu.
Nie je co dodat...tato cesta je na konci...vsetkym prajem vela chuti do objavovania novych horizontov...

Cesta domov

Jaro
Zdravim opat spod vysokych kopcov, tento krat dokonca spod najvissich. Uz dobrych par dni sa davam do poriadku po poslednom dobrodruzstve, ktore sa odohralo pod samotnym Everestom. Dobre znamy trek do zaklkadneho tabora som rozsiril o tzv. Trek cez tri sedla Kongma La, Cho La a Renjo vsetko to v peknej nadmorskej vyske a ako inac orthodoxne kemping, jedlo, 30kg v batohu. Ako pristupovku som si zvolil trek z dedinky Shivalaya, povodne to zacinalo z Jiri, no dnes sa to da skratit o tri hod. priamo busom z Kathmandu az do Shivalaye. Vacsina ludi prilieta priamo do Lukly a tak setri najmenej 5 dni treku popod himalajske konciare. Alternativna pristupova cesta je stara expedicna trasa, ked do oblasti este nelietali lietadla. Jiri zo zapadu no existuje este jedna z vychodu od Makalu asi 8 dni, no priamy trensport z Kathmandu uz nie je taky jednoduchy (zaujimava exitova trasa). Den pred odchodom nakupujem potravivy, vybavujem povolenie do NP Sagarmatha(10 eur), kupujem listok na bus a davam dobru veceru, kedze budu nasledovat dni ovsenej kase, keksov a instantnych polievok...
27/10 je vsetko pripravene a 6:00 opustam Kathmandu smer Shivalaya. Cestou stupame, klesame a po 10 hod. vytraseny vystieram nohy na upati himalajskych konciarov. Nie je na co cakat. S chutou sa pustam do strmeho vyslapu do dedinky Deorali 2700m, kde kempujem prvu noc. Nasledujucich pat dni trek kopiruje zelene zalesnene kopce s prilezitostnymi vyhladmi na hlavny himalajsky hreben. Trek dava portiadne zabrat hlavne kolenam, kedze strme vystupy az 2000m/den nasledujucimi zostupmi na dno udoli castraz po schodoch. Nektore pasaze pripominaju nase slovensko-polske pohranicie alebo ako miestny vravie Svajciarsko. V oblasti je daleko menej turistov ako pod samotnym Everestom, lacnejsie, ubytko taktiez nie je problem. Takze na siesty den z KTM konecne dorazam do uz tradicnej serpa dediny Namche Bazzar, znamej to centraly regionu Khumbu. Kazdy smerujuci pod Everest tu urcite stravi nejaky ten den ci uz alimatizacny alebo obbychovy s dobrym jedlom, cukrarnami a trekingovymi obchodmi. Ja sa taktiez zdrziavam jeden den. Povodne som zamyslal navrat spat do Jiri, no uz teraz viem, ze raz stacilo a radsej si vychutnam Himalaje zo vzduchu. Osmy den vyrazam do este da sa povedat tradicnej dedinky Tengboche, kde sa prave kona budhisticky festival pri znamej Tengboche klastore. Popri asi 200 turistov s nemenej fotakmni tu aj ja ostavam jeden den. Miestna serpska populacia je v drvivej mensine, no trojdnovy festival ma svoje caro. Dalsi den stupam o celych 1000m do dedinky Chukung v udoli Island Peaku, popularneho trekingoveko kopca. Udolie ponuka neupisatelne vyhlady na okolite konciare Ama Dablam, juzna stena Lhotse, Makalu atd. hlavne pri vystupe na nedaleky Chukung Ri 5535m, kazdemu odporucam. Pokracujem dalej cez prve sedlo Kongma La 5550, kde nestretavam ani nohy co je dost vzacnostou, kedze dole v udoliach je clovek sam velmi vynimocne nanajvys na par minut. Kempujem pekne vysoko 5450m tesne pod sedlom pri tyrkisovej lagune s fantastickymi vyhladmi. Zostupujem rychlo do Lobuche co je na sko do Gorak Sheep, posledne civilizovane miesto pred samotnym zakladnym taborom Everestu. Suchy vzduch, nadmorska vyska, mrazive dlhe noci sa zacinaju prejavovat na mojich plucach, asi to bude nieco s prieduskami. Podvecer si davam vyslap na Kala Patthar 5545m, asi najlepsia vyhliadka na Everest, Nuptse, BC. Hory su takmer na dotyk. Tak blizko a predsa tak daleko. Zapad slnka ponuka farebnejsie vyhlady ,no casto su kopce zahalene v oblakoch, teda vacsina ludi to robi skoro rano ked su podmienky zvacsa bezoblacne. Cely nasledujuci den ostavam v Gorak Sheep a robim niekolko hodinovu prechadcku do zakladneho tabora. Momentalne tu je iba jeden tim aj to nie na Everest. Everest ma vpodstate dve sezony. Po zime na jar a po monzune teda po lete na jesen. Daleko popularnejsia je jarna sezona, ked tu je az 40 timov z celeho sveta. Djanie komercnyh vystupov mi priblizil jeden z horskych vodcov pri salke caju v BC. Rocne sa pokusi o vrchol zhruba 400 klientov a uspesna je asi desatina z nich. Cely program trva 60 dni, vsetko je logisticky dost prespekulovane a prvy mesiac sa pracuje na kopci medzi tabormi na aklimatizacii. Druhy mesiac ide vpodstate o pocasie. Potrebnych je 5 az 6 dni stabilneho pocasia. Aktualne podmienky si expedicie overuju priamo na laptope cez predplatenu sluzbu z najlepsich meteo stanic sveta. Viete si predstavit ten ruch. Stovky ludi cakaju na povel vyrazit. Ak pride cas vsetci sa daju do pohybu. Povacsina klientov pouziva kyslik. Samorny vrcholovy den sa zacina o deviatej vecer, slape sa celu noc a o siedmej je dobre byt na vrchole. Zostupuje sa zvycajne nie do posledneho tabora VI(takmer 8000m) ale do trojky. Vpodstate je vystup netechnicky az na ladopad Khumbu, ktory sa vplivom globalneho oteplovanie neuveritelne zmensuje kazdym rokom a Hillary step tesne pod vrcholom. Neda sa povedat, ze by predsalen islo o jednoduchy vystup. Ta vyska robi svoje. Ak ma niekto zaujem pripravte si 35 000 USD z Nepalu alebo ovela lacnejsia je tibetska strana 20 000 USD. Cena zahrna komplet balicek na 60 dni. Odporucam: www.himalayanecstasy.com Nepal mi pripada velmi komercny. Za kazdy kopec treba platit nemale poplatky. Ovela lacnejsie su kopce nie menej krajsie v Centralnej Azii. Poplatky su minimalne alebo ziadne. Myslim, tym smerom sa budu uberat aj moje naslerdujuce kroky ak by som mal ist nad 7000. Cesta spat z Everestu, takpovediac symbolicke ukoncenie celeho projektu viedla cez Cho La pass 5368m do Gokya, odporucam vylet do zakladneho tabora Cho Oyu a Renjo pass 5360m do dedinky Thame a spat do Namche. 14/11 odletam z Lukly spat do Kathmandu.
Co k tomu dodat. Everest nesklamal. 19 dni ale stacilo. Tazky batoh, 12 hodin tmy a teploty pod -10 v stane, chudobna strava, nadmorska vyska, fizycka zataz cloveka potiadne vycerpaju. Da sa to samozrejme robit ovela pohodlnejsie so vsetkym komfortom. Cela oblast je dobre pokryta hotelmi a restauraciami. Iba si treba pripravit o nieco viac penazi, je to tu podstatne drahsie ako trebarz pod  Annapurnou. Chyry o vsade poletujucich odpadkoch, davoch na chodnikoch, znicenej prirode su vazne len famy. Ludia su povacsinou uvedomeli, sem tam clovek vidi nejake pozostatky po trekkingovej skupine, ludi urcite menej ako u nas v Tatrach cez vikend v lete. Najrusnejsi mesiac oktober tu pride asi 8000 turistov a november uz len polovica. Kazdy kto ma rad vysokohorsku turistiku by mal aspon raz v zivote tento klenot z narodnych parkov urcite navstivit. Kym je este cas. Ladovce sa topia a globalne oteplovanie nam kto vie co o par rokov prinesie. Himalaje su jednym z najviac postihnutych regionov sveta.
Co dalej? V kazdom pripade som s trekingom na par tyzdnov skoncil. Nasleduju dni oddychu a relaxu. Mam este nejaky ten tyzden k dobru, tak sa pomali poberiem smer India cez zopar buddhistickych miest a Varanasi spat do Delhi odkial by som mal zaciatkom decembra odletiet spat na Slovensko. Este sa hadam k celej ceste vratim aby som napisal niekolko postrehov. Vsetkym prajem pekny den...

Everest - Pod najvyssou horou sveta

Jaro
 
Poslal: Jaro Beskyd - 25/10/09 - 4:48AM

Namaste vsetci priatelia vysokych kopcov. Uz su to asi tri dni co som sa vratil spod Annapurny, kolena su uz zahojene a svaly oddychnute. Dobre znamy trek okolo Annapurny som si nemohol nechat ujst ani ja na mojej ceste napriec najvyssimi horami sveta. Cely region je kulturne a scenicky velmi zaujimavy a na poznavanie si treba nechat dostatok casu a tak som trek planoval na necely mesic, co sa nakoniec skratilo na dobre dva tyzdne presnejsie 16 dni vratane ABC (Annapurna  base camp south). Nebolo to samozrejme zadarmo, odniesli si to hlavne kolena, ktore posledne deni okusili strmost tisicov schodov a telo vypotilo hektolitre vody v nizinach hustej dzungle. Tak podme na vec.

Hranicu do Nepalu som prekrocil na samom zapade krajiny a 18 hod jazdou autobusom sa dostavam do mestecka Pokhara na brehoch jazera Phewa, vychodiskove mesto na trekking v oblasti Annapurny, Dhaulaghiri, Manaslu...Ja som mal stastie a vytrpel som si jazdu na sedadle autobusu, co sa neda povedat o mojich izraelskych priatelov, ktori si to cele odsedeli na streche...den a noc...18 hod to uz je nieco. Po par dnoch vykvasu v Pokhare sa nalahko (stan a varic nechavam dole) poberame v trojici ja a Izraelcania busom do Besi Sahar a dalej do Bhulbule po rozbitej ceste. Trek orginalne zacina v Besi no povecina ludi zacina v Bhulbule, kedze tam nie je ziadna alternativna cesta len si aj tak odslapat cestu. Odkedy som prisiel do Nepalu, neustale prsi a prsi. Co monzun v lete zameskal si teraz na nas dvojnasobne vylieva. Prsi doslova 24 hod bez prestavky. Rieky rozvodnene, zosuvy pody ohrozuju pocetnych trekerov, dokonca si dazde vyziadaju aj niekojko obeti. Prvych niekolko dni nie je sceneria nijako zaujimava teda aspon pre milovnikov vysokych kopcov. Husta dzungla sa pomali meni a po prvy krat sa my naskytne pohlad na 8000ovy vrchol Manaslu na konci doliny vpravo od Dharapani. Prestava prsat a vyzera to tak, ze monzun sa s nami definitivna rozlucil. Rano je stabilne no pobede prichadzaju mraky, je zima a snezi. Niekolko ludi sa muselo otocit spat zo samotneho sedla koli enormnym navalom snehu. My mame este niekolko dni do sedla tak sme kludni. Pred dedinkou Chame opustam mojich dvoch priatelov, kedze maju dost lezerne tempo ako vacsina ludi na treku. Cirou nahodou stretavam este v ten isty vecer chlopika z Hong Kongu. Osudove stretnutie. Prave sa vratil z Everest treku a po bicyklovom tripe Lhasa - Kathamndu bol vcelku fit. Za zmienku stoji jeho najdlhsi den z Gokya do Lukly v jeden den. Ja som sa tiez po 5 mesiacoch trekingu tiez citil fantasticky a o potrebe aklimatizacie nebolo ani reci. A tak nasledovali dni kratkych noci a dlhych dni. Za cely 16 dnovy trek som nemal ani jeden oddychovy den. Spolocne sa vydavame cez Vysny Pisang do Manangu, kde si clovek uz naplno vychutnava okolite himalajske konciare. Planovanu noc v Manangu rusime z nedostatku miest na spanie (bolo to dost chaoticke, ludia pobehovali hore dole a vracali sa do predoslych dedin) tak davame este 2 hod. do Kangsaru smerom na jazero Tilicho. Tu pre zmenu nie je ani nohy. Bocny vylet (dva dni) ku najvyssiemu jazeru na svete si urcite netreba nechat ujst. Podstatne menej ludi a panenska priroda vas urcite ohuri. Zalesnene udolia hyria vsetkymi farbami jesene. Lahky den z Kangsaru do Tilicho BC hotel koncime za nikolko hodin a marne cakame na izbu. Vsetko je vybukovane dopredu dvoma mega skupinami 2x16 klientov + aspon jeden porter(nosic) na hlavu. Co uz, noc prespavame v jedalni. Jedlo drahe a stoji za nic ako ten odmerany kuchar. My sa ale nedavame odradit a probujeme miestne vinko RAXI, veru radostny to napoj. Skoro rano budicek a ficime ku jazeru. 5000ove vysky nam nic nerobia tak za 1,5 mame 900m vyskovych za sebou a kochame sa panoramou okolo tyrkisoveho jazera Tilicho. Na oblohe ani oblacika a cela panorama Annapurny zo severu je ako na dlani. Este rychlejsie zostupujeme, je iba 10:00 a tak to palime do udolia skratkou do Yak Kharky a 10,5 hodinovy den koncime pri makaronoch, pizzi a nechyba tradicny jablkovy kolac poliaty pudingom...mnam. Unaveny padame do postele. Svita a nas caka vrcholovy den cez 5416m vysoky Thorung La pass. Miname Ledar, Thorung Phedi a vyskovy tabor. Je tesne pred obedom, slnko prazi od cerstveho snehu a my pomalym krokom dobivame najvyssie miesto treku. Chvylu sa zdrziavame a po zladovatelom svahu zostupujeme do dedinky Mukhtinakt, kde nas caka jedlo, tentokrat jablkove brandy (pekne ostre) a horuca sprcha. Dedinka ponuka nadherne vyhlady na Dhaulagiri a na sever do kralovstva Mustang. Dalsi den zostupujeme do idilickej kamennej osady Kagbeni, vstupna brana do hornrho Mustangu, do ktoreho sa dostanete len z pekne drahym permitom. Davame obed a pokracujeme do Jomsomu, odkial sa da letiet alebo jeepom do Pokhary. Nasledujucich par dni povodneho treku si skracujeme a frcime rovno do Tatapani, kde nas uz cakaju horuce pramene. Z oboch stran okruhu sa smelo pokracuje vo vystavbe ciest a dnes na da dostat jeepon az do Mokhtinaktu a cesta z Besi Sahar do Manangu by mala byt hotova tak za 15 rokov. Cele to len viac prispeje k rozvoji turizmu v oblas a samozrejme sa vytraca divoka atmosfera trekingu, vsade je super jedlo, ubytko a ak nieco o chvylu ste opat v bezpeci Pokhary. Tak ci onak sceneria urcite stoji za to a na okoli je niekolko trekov, kde je len hrstka turistov napr. Dhaulagiri alebo Manaslu trek. My sa po rannom kupeli pustame do najvacsieho vyslapu z Tatopani do Gorepani 1700m prevysenie. Slnko prazi a tela potia litre potu. Unaveny sa nakoniec zkladame na hoteli pri fanastickej veceri ako inac tradicne Dhal Bat (ryza, curry, sosovicova polievka a este vam aj prilozia ked malo). Ja si rano robim vyslap na Poon Hill, odkial je vidiet okolite konciare ako na dlani. Cez lesy, prales, hore dole to po niekolkych dni dovalime do zakladneho tabora pod Annapurnou. Jeden den vychutnavame nazabudnutelny pocit z okolitych velikanov, nechyba jedlo a kostujeme aj miestny rum. Na ceste spat sme sa pokusili zostupit z ABC priamo do Nayapul a Pokhary za jeden den (cca 40km, 3000m prevysenie) no po prekonani xy schodov nase kolena to vzdali a tak kempujeme v Beehive 3 hod. od Naypul. Nasledujuci den do pohodlne dorazame 16. den podvecer uz oslavujeme v pohodli Pokhary. Samozrejme nechyba miestne pivo a jedlo od vymyslu sveta.

Dva dni sa zotavujem v Pokhare a vcera vecer som dorazil do hlavneho mesta Nepalu carovneho Kathmandu. Je to tu pekny blazinec. Prach, smog, auta, rikse, psi, kravy, ludia sa vsetko miesi v Thameli, stvrti obchodov, svetiel svetovych kuchyn. Tak sa este dva dni nechm hyckat a pod ho pod Everest. Ale o tom az za nejaky ten tyzden.

Okolo Annapurny

Jaro

Poslal: Jaro Beskyd - 02/10/09 - 7:51AM
Juley vsetci. Za posledny mesiac sme si toho uzili viac nez dost, takpovediac z kazdeho rozku trosku. Najsevernejsia cast Indie, stat Jammu a Kashmir je nesmierne rozmanita a ponuka neobmedzene moznosti pre milovnikov prirody, outdooru, kultury alebo mozete zazit 4 svetove nabozenstva trebarz aj v jeden den. Cele sme to odstartovali v Delhi a presunuli sa cez, Dharamsalu, kde som cestoval pred dvoma mesiacmi, no pre Tanu to boli prve dotyky s Budhistickou kulturou. Nasledovalo Manali, vychodiskove mesto pre dopravu do Ladakhu a kde sa nam do cesty postavili 3 horske prechody ponad 5000m a nase dobrodruzstvo sa mohlo zacat. Vyskusali sme si rafting na divokej himalajskej rieke, nadychali sa riedkeho vzduchu, zjazdili najvyssie autom prejazdne horske sedlo na horskom bicykli, padlovali na pokojnych vodach jazera dal v Srinagari, navsivili posvatny zlaty chram Sikov v Amritsare a nemohli sme obyst klenot Indie, div sveta, velkolepy Taj Mahal v Argre.
Je 8.9. po vychode slnka a my sa vydavame na dvojdnovu cestu miestnym autobusom do asi 400km vzdialeneho Lehu. Nie je to cesta ako kazda ina. Po klukatych cestach musime prekonat niekolko najvyssich sediel sveta, kde pri pohlade z okna cloveku mrzne dych a oblieva ho studeny pot. O tri hodiny sme na prvom sedle Rohtang La 3978m a zostupujeme do ovela suchsieho prostredia regionu Lahaul, kde sa monzunove mraky cez hradbu hor nedostanu. Scenicka cesta sa konci v povinnej zastavke autobusov v Keylongu. Nevelke mestecko ponuka zakladne restauracie a v okoli stanice je niekolko lacnych hotelov. Z okolitych svahov sa na nas pozeraju budhisticke klastory a jed z nich poobede navstevujeme. Po ceste prechdzame typicke tibetske domy, v ktorych castokrat byva niekolko rodin pohromade. Je cas zatvy tak vacsina ludi pracuje na poliach aby sa predzasibyli na krutu, dlhotrvajucu zimu. Den dva vyrazame 5:00 rano a zacina sa pomali briezdit. Prekonavame prve 5000 sedlo, ktore je zasnezene a zacina byt pekna zima. Vyhlady mame len velmi obmedzene na niekolko 100m . Zostupujeme do udolia a obedujeme v stane. Cela cesta sa pohybuje medzi 4000 a 5000m a treba si davat pozor na vyskovu chorobu, ktorej priznaky my zatial nepocitujeme. Dalsie pattisicove sedlo, zostup a nasleduje piesocna nahorna plosina, z ktorej stupame do posledneho a najvyssieho na ceste, sedla Taklang La 5328m, druhe najvysie sedlo na svete. Citime sa dobre, a pri porovnani z europskymi podmienkami nam cela situacie pripada komicky, kedze si sedime pohodlne v autobuse a sme vyssie ako Mont Blanc. Pomali zapada slnko a my sa ocitame v korite rieky Indus, kde je podstatne teplejsie. Po oprave defektu to mame uz len kusok do Lehu. Medzicasom sa zotmelo a mi sa poberame do rodinneho guest housu u Tukstana, kde je niekolko turistov a vladne priatelska rodinna atmosfera.
Zelene povodie Indusu silne kontrastuje s vyprahnutym okolim bez zivota. Domaca pani Tserin pestuje vsakovaku zeleninu, ktorej sa tu napodiv dobre dari aj napriek nadmorskej vyske 3500m . Den zasvatsujeme zhananim inforacii, co vsetko mozme stihnut za dva tyzdne, ktore sa tu chystame prezit. Je jesen, stav vody v riekach je kazdym dnom mensi, tak nevahame ani sekundu a dojednavame rafting na dalsi den. Je to tu na europske pomery velmi lacne a celodenny vylet vas vyjde na 1000 rupii co je asi 500sk.

Rafting
Zaciname 9:00 z Lehu a jeepom sa prepravujeme do dedinky Chiling na rieke Zanskar. Po dvoch hodinach jazdy nafukame raft, a po kratkej instruktazi ideme na to. Nas river guide Kushal nas neustale komanduje a ma co robit. Aj ked je rieka momentalne pokojna okolo stupna 2, v lete je hladina o tri metre vyssia co v nas celkom budi respekt. Nejako zabudli na neopreny a tak tri hodiny drkotame zubami spolu s dalsimi piatimi Bombajcanmi. Adrenalin trochu stupol pri pohlade na perej tzv. shoot obtiaznosti 3+. Celkom sme sa pobavili, pre mna to bola prva skusenost s raftingom, no Tana ako instruktorka raftingu, zvladala celu situaciu s velkym prehladom. Poobede nas caka dohodnuty obed a podvecer sme opat v Lehu.
Dalsi den su na plane motorky. Teda aspon mali byt. Ja ako uplny neznalec motorov s nulovymi znalostami motoriek som si trufal vyrazit do sialenej Indickej premavky, znelo to ako celkom dobry napad. Ideme do pozicovne, sadam si na najslabsiu co tam maju a s udivom zistim, ze sa neviem ani pohnut a po desiatich minutach skusania cely velkolepy plan zavrhujeme a motorku uz viac nechcem ani vidiet. Je rozhodnute, ide sa na hory.

Vystump na Kang Yatze II 6175m
Dlho nam trvalu kym sme sa konecne rozhodli, ktoru z dvoch hor vlastne pojdeme okusit. Dobre znama Stok Kangri 6154m bola jednoznacna volba az kym som sa nedopocul o Kang Yatze, ktora je technickejsia so snehovym polom a o kusok vyssia s hlavnym vrcholom 6400m. Ja som bol samozrejme za Kang Yatze, no Tana nemala doposial ziadne skusenosti z vyskovym horolezectvom a tak bolo rozhodnutie velmi tazke. Zhaname co najviac informacii, hlavne od miestnych vodcov, ktore sa velmi lisia. Hlavny vrchol zavrhujeme, koli velmi technickemu terenu, no tzv. rameno alebo druhy vrchol vyzera zaujimavo. Vsetci sa zhodli na jednom: stok netechnicky v pohode, Kang Yatze ovela krajsi kopec v divokejsom prostredi. Uz sme tu niekolo dni, citime sa super, vyska nerobi problemy, je to jasne, idem to skusit. Celu nedelu zhaname vystroj a kupujeme potraviny na 7 dni. Teple oblecenie, lano, sedaky, jedna zbran, macky su povinnostou. Vecer mame vsetko narentovane za priatelne ceny a odchadzame do nedalekeho Tikhse, kde je velky klastor a rannna puja(modlitba), ktoru si nechceme nechat ujst. Prespavame v klastore a rano nas caka prekvapenie v podobe filmarov z Bolywoodu, ktory to cele kazia a tak rychlo odchadzame do tichosti hor. Busom a taxikom sa dostavame az do poslednej dedinky s cestnou komunikaciou Shang Sumdo 3700m. Je este pred obedom a zaciname vystup do sedla Gongmaru La 5230. Chodnik je fantasticky, kedze tu v letnej sezone prejde aj 100 trekerov denne. Den ubehne rychlo a uz je citit vysku. Kempujeme z kanone 4400m. Druhy den pokracujeme strmo do sedla, co nam dava zabrat a nad 5000m uz ideme doslova z ktoka na krok. Vyskomer ukazuje 5230m a sme hore. S ohromujucim udivom zizame na nadherny kopec Kang Yatze tyciaci sa na druhej strane udolia. Uz teraz vieme, ze to stalo za to tu prist. Skupinka slovakov nam ponuka hlt slivovice a po spolocne fotke zostupujeme do Nimalingu a dalej do zakladneho tabora v 5050m. Ja sa citim uplne vpoho no Tana ma zaludocne problemy a zvracia. Pomalicky sa v podvecer dovalime do BC. Je tu nadherne a tesime sa. Do rana napadlo asi 5 cm snehu. Su tu dva teamy , odchadzaju v ten isty den, jeden uspesne a druhy ani nedal pokus. My si davame aklimatizacny vyslap do 5600m a ukazujem Tani ako sa pohybovat na snehu a lade. Vsetko vyzera dobre a ideme do toho, v noci vyrazame! Tana zaspava s malou dusickou. 1:00 zvoni budik. Je tma no nie az taka velka zima okolo -5. Hviezdy na nocnej oblohe su dobrym znamenim. Varime caj a strojime sa. Ideme nalahko prevysenie 1100. 2:15 opustame stan a po suti pomali naberame vysku. Po 3 hodinach sme na konci sute a obuvame macky. Nieco po piaten nastupujeme na snehove pole. Sneh dost prasan, no vdaka stope spred dvoch dni sa ide dobre. Postupujeme vcelku rychlo. Miname dve vyrazne trhliny a sme na vrcholovom hrebeni. Dobivame hranicu 6000m a slapeme doslova z kroka na krok. Max. 20 krokov a vydychat. 17.9. 9:00 sme na vrchole alebo ak chcete predvrchole Kang Yatze. Pocity  radosti sa dostavuju a Tana tomu nemoze uverit, je to jej prvy velky kopec a hned 6000ovka. Fotime a oddychujeme. Ja este dumam nad tym nadhernym hrebenom veducim na hlavny vrchol, no je mi hned jasne, ze tentokrat to nepojde. Strme sekcie v skale a lade by si vyzadovali istenie lepsi vystroj. Pocasie 100% vyslo a zacina byt teplo. Vydavame sa na zostup. O tri hodiny sme v BC a davame rest.
Nasledujuci den balime veci a po tej istej ceste zostupujeme az do Shang Sumdo kde kempujeme. Po ceste do Lehu este navstevujeme klastor v Hemise.

Kardung La 5385m na bicykli
Vystup nas vycerpal ale vychlo doplnujeme energiu na dalsie dobrodruzstvo. Co tak si zjazdit najvyssie horske sedlo prejazdne autom na bicykli? Samozrejme ideme do toho. Poziciavame bicykle a balime na dva dni. Cestovky to robia tak, ze vas vyvezu jeepom na vrchol a zjazdite si to 40km spat do Lehu, no my sme zvolili iny variant, kedze na druhej strane ne odlahle udolie Nubra, ktore tiez stoji za navstevu. Teda rano stopujeme a nakladame bicykle na jeep a vyvazame sa do sedla. Sedlo je permanentne zamrznute a udrzba cesty ci vyzaduje nemalo usilia. Davame caj a uz si to palime dole niekde tam na samotnu hranicu z Cinou. Cesta zacina prasnou, no v nizsich polohach uz je kvalitny asfalt a nic nam neostave len si uzivat gravitaciu, ktora nas taha 3 hodiny dole do udolia. Zastavime sa az pri ohromujucom pohlade dole do udolia s tyrkisovou riekou. Nubra ponuka o nieco divokejsiu krajinku ako v Lehu, piesocne Duny a tavy, ktore sa pred nami niekde ukryli. Noc travime v hlavnom meste udolia Diskite. Skoro rano budicek. Ideme pozriet rannu puju do klastora nad Diskitom, ako v Tikhsy je tu stvorica paparacov a tak sa vydavame na spiatocnu cestu. Podobny scenar. Nalozit bajky a 80km sa vezieme hore to co sme vcera zjazdili. Poobede sme v sedle a s lahkostou vtaka sa vezieme do Lehu ako keby na motorkarskej drahe, vyberame nespocetne zakruty.

Na tentokrat to musi stacit. Je cas odist. Caka nas cesta do Dili odkial Tana o necely tyzden odlieta spat na Slovensko. Do Lehu vedu dve cesty. Jedna z Manali a ta druha zo Srinagaru. V zime je Leh odkazany len na letecku dopravu a obidve cesty su na niekolo mesiacov uzavrete. Autobusom sa vydavame do Kargilu a dalej do Srinagaru, kde prespavame na nezabudnutelnom jazere Dal. Jeden den travime v hlavnom meste Shikkizmu Amritsar z tzv. Golden Temple, na ktorom je 750kg cisteho zlata. Dalej do Dili a samozrejme nevynechavame mauzoleum lasky Taj Mahal.
Dnes vnoci som sa rozlucil s Tanou a moje kroky vedu do dalsieho kralovstva, tentokrat kralovstva najvyssich hor sveta, Nepalu. O niekolko hodin mi ide bus do Banbassy na pranicu a cez zapadny Nepal rychlo do Pokhary pod Anapurnu. Najblizssie spod 8000oviek priarelia...


Jaro





Poslal: Jaro Beskyd - 31/08/09 - 11:55AM
Zdravim vsetkych...Uz som sa dlhsie neozval a za posledny mesiac sa toho udialo celkom dost tak sa posadte a mozte sa  preniest na sever, kde India hranici so samotnym Tibetom do udolia Lahaul a Spiti. Koncom jula som sa prihlasil na 10dnovy kurz - Uvod do Buddhizmu v meditacnom centre Tushita v tichosti hustych lesov MCLeod Ganju. Kurzu sa zucastnilo asi 50 ludi, na niektorych bolo 10dnove ticho prilis dlhe takze kurz dokoncilo o nieco menej ludi. Okrem meditacii sme prebrali zakladne body ucenia Buddhu, ktory pred vyse 2500 rokmi dosiahol osvietenie a tak sa mohlo rozsirit ucenie, dnes mozme smelo povedat do celeho sveta. Za 10 dni sa cloveku asi zivot nezmeni, no kazdy z nas si urcite nieco z toho kurzu odniesol a svedkom toho bola zaverecna dojimava diskusia.
V Dharamsale neustale prsi, monzun je v plnom prude a chut vyrazit do hor stale rastie. Kedze Ladakh, klenot indickych Himalaji si nechavam na september, ostalo jedno vyprahnute udolie ukrite za hradbou hor, prespikovane buddhistickymi klastormi a tibetskou kulturou. Rec je a udoli Spiti. Nie je na co cakat ide sa na to. Den po kurze sa presuvam jednodnovou jazdou na miestnom buse do vychodiskoveho a turistickeho centra Manali, na konci udolia Kullu. Dva dni zhanam niformacie o moznostiach trekkingu v okolitych horach a momentalnych podmienkach. Vacsina trekov sa robi za pomoci nosicov a napad vyrazit si na niekolkodnove treky osamote sa miestnym agenturam velmi nepozdaval, no naslo sa zobar nadsencov, ktori mi dali drahocenne informacie. Teraz ked je po vsetkom mozem povedat, ze opat som si pripomenul, ze sa netreba spoliehat na ludi a ich predstavy o narocnosti a moznostiach solo trekkingu. To dokonca plati aj o miestnych ludoch. Netreba sa nechat vystrasit a treba ist do toho. Predstava 4 nosicoch plus vodca mi pripadala vazne na zasmiatie. Po zvazeni okolnosti som sa nakoniec rozhodol pre tri treky: Hampta pass, jazero Chandra Tal a znamy Pin-Parvati trek.

Hampta trek
Zaciatok je asi 6km z Manali na juh z dedinky Prini, dostupna lokalnym autobusom. Prava cast udolia prechadza cez zalesnene zelene luky rovnomenneho udolia. Momentalne sa tam stavia ako o dusu. V Indiii je velky boom s vystavbou vodnych elektrarni nehladiac na zivotne prostredie. Ide o velke peniaze a evironmentalisti maju limitovane zdroje aby bojovali s tymito monstruoznymi projektami. Zazivam to na vlastnej kozi, ked asi 5 hodin slapem popri asfaltke a moje trapenie sa konci na 43. zakrute a poslednej priehrade. Prekracijem rieku a vstupojem do nedotknutej prirody. Prvy den kempujem pri usadlost Chikka 3000m. Dokola pobehuju zabavne kravy a po skalach stekaju majestatne vodopady. Rano je plech. Slapem na dne sirokeho udolia a okolo obeda dobivam sedlo Hampta 4270m. Pocasie sa kazi, mrakov pribuda. Rychlo zostupujem na druhu sranu, kde monzun uz nema taku silu a len zrietkavo tu prsi. Zakladny tabor je obyvany skupinou indov, ktori si tu prisli vyliezt krasny kopec Indrasan 6200m az z dalekej Kalkaty. Prespavam jednu noc a na treti den zostupujem do udolia rieky Chandra a dedinky Chattru. Je tu niekolko Dhabas(pristreskov, kde sa mozete najest a prespat), davam caj a hned si vsimnem bouldermatku pri jednej dhabe. Po celom udoli su roztrusene balvany, no ze tu najdem nejakych lezcov som nedufal. A predsa. Mladik zo Slovinska a zenska z UK sa tu usadili na niekolko tyzdnov tak som sa na par hodin pridal. Existuje aj sprievodca na nete, ak ma niekto zaujem treba hladat na nete bouldering v okoli Chattru na google. Dal som pekne 6c a moralove 6a co velmi potesilo. Ide u zulu na asi treba dost cistit. Moznosti je tu neurekom. Taktiez sa lezie 17km vyssie po rieke v Chota Dhara.

Chandra Tal
Stopom sa presuvam 2 hodky do sedla Kunzum La 4555m, ktore oddeluje udolia Lahaul a Spiti. Veziem sa na sanitke a po ceste rozdavame lieky miestnym pastierom, ktory z detskou radostou primaju stedre dary. Davam kolecko okolo stup(budhisticke pamatniky, svatine) a kedze su dve hodiny do zotmenia po vynikajucom chodnicku slapem dole k tyrkisovemu jazeru Chandra. Tesne podvecer som na jeho brehu, stavam stan a zalahujem po narocnom dni. Rano okolie hraje vsetkymi farbami. Okolite stity, ich odrazy v jazerach, farby bybombovane hraju do karat fotografom pobehujucim po okoli. Od jazera sa este da pokracovat dalej na sever asi 3 dni do sedla Bara Lacha La. Ja sa vraciam spat po tej istej ceste a z Kunzum La zostupujem busom do Kazy administrativneho centra udolia Spiti.

udolie Spiti
V Kaze nie je toho nic moc okrem vcelku dobrych restik, guesthausov a jedneho klastora. Davam rest jeden den a na druhy odchdzam do dedinky Key par km z Kazy. Znama je 500 rokov starym klastorom vystavanym na kopci nad dedinou, pripomenajuci pevnost vysoko nad udolim. V klastore sa da ubytovat (150ru/2eur plna penzia :)), zucastnit sa na tzv. morning puja(ranna modlitba) a jednoducho si pozriet zivot tibetskych budhistickych mnichov. Zdrziavam sa dve noci, atmosfera je velmi uvolnena a "very joking" ako mnisi radi hovoria. Mame spolocne ranajky, obed aj veceru, niektori hovoria po anglicky tak sa da na kadeco opytat. Jedno poobede si robim vyslap ponad udolie, odkial je cele Spiti ako na dlani a len to umocnuje majestatnu polohu klastora Key. Navstevu koncim v rannom buse do Kazy a pokracuje asi 50km dalej do Taba. Zdrziavam sa jeden den, obdivujem unikarmost jedneho z najstarsich klastorov v okoli, znami svojou pieskovcovou architekturou. Zaujimave su aj meditacne jaskyne nad dedinkou, v ktorych kedysi mnisi meditovali. Na druhy den rano sa vraciam spat do Kazy na streche preplneneho autobusu. Dve hodiny som sa drzal ako o dusu a celu situaciu stazovali podomnou rozpucene marhule, na ktorych sa pekne smykalo. Konare stromov a elektricke vedenia nas stale drzali v strehu. V Kaze sa akurat konal 3dnovy festival s vecernymi vystupeniami a jarmocnou atmosferou pocas dna. Predo mnou je 7dnovy narocny trek cez sedlo Pin-Parvati, nakupujem potraviny vychutnavam miestne spaciality, o ktorych tam hore lem mozem snivat.

Pin-Parvati trek
Podvecer som sa z Kazy mal presunut do dediny Mud no jediny bus sa pokazil na polceste pri klastore Kungri a tak mi nic ine neostava len stravit noc v klastore, tento krat v spolocnosti 4 Izraelcanov a Spaniela, ktory maju podobny plan ako ja. Vecer mastime poker. Izraelcania sa poberaju jeepom do Mudu nasledujuce rano a ja ostavam pol dna na narodeninach hlavy klastora Kungri. Ludia sa zisli zo sirokeho okolia, jedlo, pitie, tance, kostimi, trhy nechybali. Uprostred slavnosti bolo treba odist a stopom sa dopravit do Mudu a pripravit sa na trek. V Mude je niekolko guestahavsov a malych restauracii a pekne vyhlady na vsetky svetove strany. Opat stretavam chlopika z Kanady, ktory si tu prisiel zalietat na paraglajde a z otvorenymi ustami pocuvame jeho smele plany. Pokusi sa preletiet ponad 5000 sedla z Mudu do Lehu co je niekolko 100km odhadom 4 az 5 dni. Vzhladom na miestne podmienky to bol velmi smely plan, no vobec ho to netrapilo. Izrealcania maju problem z nisicmi tak sa zdrziavaju este jeden den.
21.8. rano opustam Mud a obieham roztrusenych nosicovv po ceste z velkej indickej "expedicie Pin-Parvati 17000 a nieco ft", bolo mi tak trochu do smiechu a luto nosicov, ktori tahali zelezne skrine plne materialu :) Po asi 15 km a 4hod slapania kempujem. Orientacia je vpoho, mam dobru rusku mapu a pokial ostanete na pravej strane rieky nie je kde zabludit. Druhy den brodim jednu ladovcovu rieku, par krat sa vraciam spat, je dost neskoro a stav vody je dost vysoky. Do tretice vsetko naj a som na druhej strane. Poobede dobivam posledny tabor presne 5000m a len 320m pod sedlom. Pocasie sa kazi no este stihnem nahliadnut do sedla a overit situaciu. Ladovec je vpoho, ziadne trhliny a zajtra ma caka lahky vystup. 6:00 vyrazam. Slnko je uz nad horizontom a ja pomali, isto slapem do sedla. Vzduchu je pomenej no s vyskou nemam problem, kedze som vo vyske okolo 4000m pobudol dobry tyzden. O 8:00 som v sedle. Vyhlady fantasticke a podomnou ladovec Parvati. Dalsi postup sa mi zdal jednoznacny, isiel som logicky do laveho udolia bez snehu a ze som mal is to praveho som zistil az po niekolkych hodinach zostupu. Mam kopec casu tak kempujem v udoli a rano sa pokusim zostupit po rieke ked bude stav vody minimalny. Rieku prekracujem bez problemov ale zostup do klavnej doliny Parvati mi dava zabrat. Sut, strme skaly a rieka komplikuju zostup. Po prekonani 3m lezeckej sekcie vo vodopade opatrne zostupojem na morenu ladovca a vydychujem si. Stena vyzera vazne nebezpecne, no hadam sa mi podarilo najst jedno slabe miesto a bezpecne zostupit dole. V takychto momentoch si radi spomeniete na svoje lezecke skusenosti. Niekolko hodin sa pretkavam labirintom moreny a kempujem za jazerom Mantali. Nasledujuce dva dni uz bola pohodicka po dobrom chodniku. Z vyprahnutych svahoch Spiti sa raz krajiny dramatisky menil a na 6. den som dorazil do zadzunglenej Khir Gangy z horucimi pramenmi a paradnym jedlom. Jeden den restujem a zostupujem opat do civilizacie a prveho mestecka v udoli Parvati Manikaranu.

Putnicke mesto Manikaran je zname svojimi horucimi pramenmi, v ktorych si mozete uvarit trebarz aj obed alebo veceru. Je tu nekolko chramov a silne vnimam kontrast buddhistickeho Spiti a hinduistickeho Parvati. Jeden den sa zdrziavam v Manikarane a predvcerom som sa presunul 24 hod jazdou do znameho hippie Rishikeshu na brehoch posatnej rieky Gangy. V piatok sa ku mne pridava priatelka Tana a spolu sa vydame opat na sever, objavit tajomstva maleho Tibetu - Ladakhu.

Lahaul & Spiti

Jaro
Poslal: Jaro Beskyd - 28/07/09 - 1:48AM
Namaste priatelia...
Zacinam sa potit ako este nikdy predtym. Nie ze by som sa bal lietania, ale tu v  Afghanistane to s lietanim nie je velmi bezpecne co smelo dokazuju statisticke udaje. Ina cesta nie je...som rad, ze konecne po tyzdni cakania som v lietadle a prudko stupame do oblakov ponad kopce Hindu Kushu. Dve hodiny letu zbehnu ako voda a uz zostupujeme cez hradbu monzunovej oblacnosti na horuce a dusne letisko v Dili. Som tu...vo vysnivanej Indii. Na obrovskom uzemi, ktore ukryva kopec tajomstiev. Dvere sa otvaraju a ja sa ponaram do vlhkostou nasyteneho vzduchu. Pri teplotach okolo styridsiatky to je pekna sauna a tazko sa dycha. Vybavujem sa na letisku a taxi ako keby este z kolonialnych cias ma vezie priamo do centra velkomesta. Pytam sa vodica kolko tu zije ludi a on skromne odpoveda 2-3 mil...dalej som uz bol radsej ticho a pocuval jeho drahocenne rady a odporucania o klimatizovanych hoteloch, autobusoch atd. :) V Dili to vyzera neznesitelne. Behom piatich minut som mokry ako mys, rikse, auta, ludia sa hmiria na jednej kope za neznesitelneho trubenia aut. Siri sa zapach ludskych exkrementov. Uz dobrych 10 dni som uvazneny v mestach a je cas sa ist nadychat cerstveho vzduchu . Tomekovci ma uz cakaju v Dharamsale alebo presnejsie v McLeod Ganj 4 km nad znamejsou Dharamsalov, aj ked samotne sidlo Dalai Lamu a exilovej vlady je v McLeod Ganj. Bookujem listky na vlak do Pathankotu, kde vyrazam hned vecer nieco po 22:00. Je to tu vcelku zaujimave, vsade je kopec ludi vsakovakych kast, zobrakov, biznismenov, deti, svatych muzov, kravy a vsetko to potopene v smogu a horucave. Mam niekolo hodin casu tak sa trochu potulujem po cente a novopostavenym metrom iden na vlakovu stanicu Old Delhi. V noci sa trochu ochladzuje, nastastie je vagon takmer prazdny a tak odkvecnem na lehatku a pocuvam ako dazd dopada na spodne sedadla. Okolo 8:00 som v Pathankote a prvym busom sa presuvam dalej do hor priamo do McLeod Ganj, kde ma uz cakaju priatelia zo Slovenska.
Horske mestecko McLeod Ganj je usadene na upati Himalaji v nadmrskej vysle 2800m. Casto tu prsi hlavne v letnych monzunovych mesiacoch. Vsetko je svieze a lesi sa splhaju vysoko na svahy hor. Je to terajsie centrum Tibetskeho Budhizmu a sidlo jeho svatosti Dalai Lamu potom ako Tibetania v roku 1959 museli pod brutalnym natlakom Cinanov opustit Tibet. Uz 50 rokov tu prichadzaju utecenci z Tibetu, kde su im poskytnute zakladne potreby a vzdelanie. Mierumilovna atmosfera vychadzajuca zo samotnej tibetskej kultury pritahuje mnozstvo turistov z celeho sveta. Je to idelne miesto ak sa chcete dozvediet nieco viac o yoge, buddhizme, hinduizme, daju sa tu studovat rozne filozofie a nabozenske smery. Ja som sa tiez prihlasil na 10 dnovy kurz - Uvod do Budhizmu a meditacie. Celu kurz sa absolvuje v meditacnom centre za uplnej tichosti bez akychkolvek okolitych vplivov. Absolventi nesmu opustit meditacne centrum pocas doby trvania kurzu. Viac informacii najdete na www.tushita.info Je tu nekolko podobnuch centier, no Tushita ma viac nez 30 rocnu skusenost a pocul som vela pozitivnych ohlasov.
Dalsie moje kroky by mali smerovat do udoli Spiti, ktore je chranene pred monzunom a ukryva bohatu tibetsku kulturu s mnozstvom chramov vsetko vysoko vo vyprahnutych horach, kde je niekolko moznosti na treking, horuce pramene a vela dalsich zaujimavych veci.

Jaro


Poslal: Jaro Beskyd - 16/07/09 - 12:53PM

Salam z Kabulu. Podla vsetkeho som mal uz sediet v lietadle do Islamabadu, no ako asi tusite nejako to nevyslo. Po odovzdani vsetkych potrebnych formalit Pakistanskej ambasade som si isiel zabukovat letenky, no zbytocne. 14:30 si idem po viza no a chlapik vravi, ze zajtra o 10tej. Potrebujem to teraz, vravim mu. On ze mam prinest list z mojej ambasady, ktora na Slovensku nie je. Surim ho nech to da do poriadku, cakam asi hodku a ked sa otvori okienko da mi pas, ze viza mi nemozu vystavit z dovodu ani som sa poriadne nedvozvedel. Vyzera to tak, ze uplne prestali vydavat turisticke viza cudzincom. Momentalna situacia vyzera dost napato tak asi nechcu mat nejakych turistov pobehujucich po kopcoch plnych teroristov z Talibanu. Co sa da robit, nic ine mi neostava ako zabudnut na cely Pakistan. Asi to tak bude lepsie vzhladom na momentalnu situaciu. Otazka je...co dalej? Rano som bol na Indickej ambasade, dal im pepiere a teraz mi len ostava cakat. Viza by mali byt hotove v utorok za 65USD. To iste mi povedali aj na pakistanskej, takze v napeti budem cakat na utorok ako to dopadne. Do Dili sa lieta kazdy den, no rano, takze najskor opustim Kabul v sredu rano co by bolo uplne fantasticke. Kabul je asi poslednym mestom, kde by sa chcel clovek zasekat. Na hoteli su novinari, ktori ma dali ako tak do obrazu s miestnymi pomermi a nevyzera to az tak hrozostrasne. Trochu si treba davat pozor, kde clovek chodi a tak. Zopar mesiacov je tu dost ticho tak dufam, ze to este zopar dni vydrzi. Centrum je fajn, volne sa pohybujem, dobre, lacne jedlo, ludia OK. Je tu nekolko pamiatok, okolite kopce su zaminovane, a dalej sa chodit neodporuca aj ked je tu vela peknych miest. Takze si asi dam pohodicku a vacsinu casu stravim na mojen asi bezpecnej single izbe. Hotel Mustafa je obarikadovany a strazia ho typci so samopalmi tak hadam to postaci. Priznam sa je to tu celkom napinave, byt takto v centre diania. Ked to clovek vidi doma v telke asi by sa tu nikdy nevybral, no aj tu ziju ludia svojim kazdodennym zivotom a zdaleka nie su vsetci teroristi. Zatial tolko ak bude nieco nove dam vediet.

Jaro

Poslal: Jaro Beskyd - 15/07/09 - 10:24AM
Salam alejkum
Dobre zpravy prinasam z Kabulu. Vcera vecer som po celodennej ceste dorazil do okupovaneho Kabulu. Cesta vpodstate bezproblemova. Cestoval som z jednym Indom, krory to tu trochu poznal, takze som sa citil v celku bezpecne. Ked si slovek trochu priplati za taxi tak je to v celku rychlo a hladko. Teraz urcite nie je cas na setrenie penazi. Prve mesto na severe po prekroceni Tajikskej hranici Kunduz ma fakt prekvapilo. Je to akokeby ste sa vratili v case do stareho Jeruzalemu, do cias Jezisa Krista. Ludia na ulici , teplo, prach vsetci zahaleny, kazdy muz brada a turban, zeny zahalene od hlavy po paty. Motorky, auta, vozy, kone, somare, kovaci na ulici, milion malych obchodov a vsetkemu tomu vladnu muzi. Sever bola sama pust s teplotami okolo 50tky a z Kunduzu do Kabulu nasledovala scenicka cesta cez hory s najvyssim sedlom zec 3000m. Pred 20:00 sme boli v Kabule. Dohodnuta cena a odvoz do hotela uz samozrejme neplatili tak nasledovala hadka, no nakoniec vsetko dobre dopadlo a vliezol som do ukrytu hotelu Mustafa. Hoteli su tu dost drahe , zjednal som na 20USD B&B. Po vykroceni na ulicu si clovek nemoze nevsimnut vsadepritomne ozbrojene vozidla, zatarasy, ostnate ploty a xy policajtov, vojakov a kadejakych zakuklenych muzov so samopalmi. Nic podobne som este nevidel. Na uliciach som sa citil vcelku bezpecne, no viem si lahko predstavit, ze sa to vsetko moze zmenit v priebeho sekundy ak sa daju vsetky sily do pohybu katastrofa je na svete. Inac mesto vyzera zaujimavo. Je do obrovska metropola vyliezajuca na okolite kopce vo vyske 1800m. Tradicne domky poprepletane supermodernymi kolosmi, nekonecne mnozstvo malych obchodikov zachvacuje cele mesto. Prach a smog je v tychto letnych horucavach vsadepritomny.
Tak ci onak, myslim ze momentalna situacia nie je najvhodnejsia na cestovanie po tejto niac zaujimavej krajine a teda zajtra poobede odlietam do Islamabadu, hlavneho mesta Pakistanu. Viza no problemo, nie ako v Dushanbe, za jeden den a zadara pre Slovakov. 45min let je trochu drahy 230 USD one way , no ina cesta nie je. Viza pre turistov sa vyhradne vydavaju len na letecky tranzit. Slavny Khyber Pass je momentalne pre turisyov uzavrety.
Zatial tolko a najblizsie z Islamabadu

Jaro
Stránky: << < 1 [2] 3 4 > >>

RSS 2.0
Jaro Beskyd © 2007-2012