Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3603

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3622

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3659

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3662
Jaro's blog - Blog
baner
EN
Projekty
Patagonia BigWall 11/12
Ázia 2009
Vysoký Atlas 07
Andy 06
Rumunsko 05
Orkneje & Shetlandy 05
El Chorro & Maroko 05

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 4460

Blog

Stránky: << < 1 2 [3] 4 > >>
Salam Alejkum druzia...
Tak dnes sa mi trochu upresnil plan cesty dalej do velkych Himalaji. Po dvoch dnoch v Dushanbe, hlavnom meste Tajikistanu som po dneskajsej navsteve pakistanskeho konzulatu urobil rozhodnutie a zajtra cestujem do Afghanistanu. Kedze nie som Tajiksky prislusnik a ani tu nepracujem a posledna krajina, v ktorej mozem ziadat o pakistanske viza je Afghanistan, a teda mi ich nemozu vydat v Dushanve...takto trochu odmerane ma odbavil pakistansky konzul dnes rano. Je niekolo ciest ako sa dostat z Tajikistanu do Pakistanu, no ak sa pozriete na mapu je to jednoznacne - cez Afghanistan. Velmi sa tam nelieta ale existuju prieme lety Dushanbe-Kabul a Kabul-Islamabad. Je pondelok afghanske viza mam uz v pase platne od 10. a tym padom je cesta do Kabulu otvorena. Cely den som stravil na nete citanim vsetkych moznych informacii, teda hlavne co sa bezpecnosti tyka. Asi najednoduchsia odpoved by bola, ze v tejto vojnou zmietajucej sa krajine nie je nic 100% pezpecne, hlavne ked sa blizia avgustove volby a taliban je napaty. Dalsia vec je vojna v Pakistane co znacne ovplivnuje situacu aj v Afghanistane. Tu sa naskyta tradicna otazka aku by mi urcite polozila mam...a to tam musis ist? No a sme doma:) Samozrejme nie, no niektore veci nevysvetlis a je to asi podobne horolezectvu, ked veci vyzeraju aspon trochu mozne treba ich skusit. Este zopar faktov na moju obranu:
1. neplanujem cestovat po krajune, len urobyt rychly tranzit do Pakistanu
2. sever krajkiny je relativne bezpecnejsi ako juh a vychod
3. z Kabulu sa letecky prepravit do Islamabadu a vyhnut sa skutocne nebazpecnemu Khyber Passyu na oboch stranach
4. dodrziavat zakladne bezpecnostne opatrenia ohladom cestovani v noci a nosenia lokalneho oblecenia
5. informacie od cestovatelov a afghancov, ktori tam nedavno boli nie su az take hrozostrasne ako to vyzera v mediach

Takze zajtara skoro rano vyrazam na 4 hod. cestu z Dushanbe do Nizneho Pyanju a cez novo postaveny most do Afghanistanu. Odtial je to asi hodinka cesty do mesta Kunduz a potom priamo do hlavneho mesta Kabulu. Ak vsetko klapne mal by som tam byt zajtra vecer...zaberie to jeden cely den. V Kabule v sredu vybavit viza a ak vsetko pojde hladko vo stvrtok odletiet do Islamabadu ak nie dalsi let je v pondelok. Tolko bojovy plan. Dufam, ze to klapne a Allah bude dobrotivy.

PEACE&LIGHT

Jaro
Poslal: Jaro Beskyd - 09/07/09 - 10:04AM

Zdravim vsetkych priaznivcov vysokych hor. Uz nejaky ten tyzden sa potulujem hore dole v riedkom pamirskom vzduchu, alebo ak chcete na samej streche sveta ako sa mu tu hovori. Pohodicka v Oshi sa skoncila a tak sme si to zamierili dalej na juh ku tajikskym hraniciam na Pamirsku nahornu plosinu. Eduard a ja sme sa na niekolko dni zabejsovali v dedinke Sary Mogul priamo pod majestatnym Pik Leninom 7134m a urobili troj dnovy trek do BC a este sa stihli pozriet na druhu stranu udolia a omrknut si tradicny sposob zivota kirgizskych pastierov zijucich na zelenych pastvinach.

Pik Lenin BC: Trek zacina priamo z dedinky Sary Mogul vo vyske 3000m a prvych par hodin sme prechadzali nekonecnu step a minuli jednu usadlost, kde nas samozrejme srdecne pohostili. Po prebrodeni rieky sa teren zacal mierne dvyhat, zazelenievat a so zelenajucou sa travou pribudalo coraz viac jurt, kedze miestny zo Sary Mogulu travia letne prazdniny hore na jailoo(letne pastviska). Noc prespavame u rodinky v drevenom domceku. Vecer zacina prsat a do rana napadne 10 cisel snehu. Do BC to mame uz len 5km a aj napriek nepeknemu pocasiu pokracujeme dalej. O 2 hod sme v BC. Je to stary alpinisticky tabor z ruskych cias a o niekolko tyzdnov sa to tu naplni horolezcami z celeho sveta, ktory si tu pridu vyliezt asi najlahsiu 7000 na svete. Zbytok dna pozorujeme stavbu jurt, ktore tu prisli nainstalovat miestny na letnu sezonu. Cely den marne cakame na zlepsenie pocasia. Rano nas zobudi rachot nejakej obrovskej masiny , krora nam prefrci okolo stanu a my vyliezame von. Je to tu! Pohlad na juh a hore nam odhali cely nadherny zasnezeny masiv. Tento netechnicky narocny kopec ma pri minulorocnom prezerani fotiek nijak zvlast neuputal, no teraz, ked to mam pred vlastnymi ocami, urcite by stalu za to sa pozriet aj tam hora na samotny vrchol. Hadam niekedy v buducnosti. Tak ma napadol zaujimavy projekt. Spojit dva krasne kopce Pik Lenin a Khan Tengri v jednom lete. Co vy na to priatelia? Aklimatizacka na dostupnom kopci a potom nadherny a technicky Khan Tengri. Este v ten isty den sme sa obrovskym jeepom vratili do Sary Mogulu. Eduard sa so mnou luci, kedze ma este asi 2 tyzdne v Kirgizstane a ja si idem omrknut udolie a kopce oproti Pamirskej hradbe hor. Trekujem pod sedlo Juptick a mam moznost zazit zivot v jurtach ako z pohladnice. Opat sa hostim a vychutnavam slnecne dni. Po prvykrat v zivote vidim jakov a dojenie kobyl . Z mlieka sa neskor vyraba Kumiz, miestna specialita, ktoru som si nie prilis oblubil. V stvrtok sa v dedinke kona trh tak ostavam cely den v spolocnosti predavajucich a kupujucich.

Murgab: 26.6. sa presuvam do Tajikistanu. Dohodnuty Uazik ma rano vyzdvyhuje praiamo spred domu a ficime do vysin Pamiru. Prve sedlo 4282m zdolavame sice s problemami s chladenim, no nakoniec stastne dorazime do Karakolu, prvej dedinky na brehu rovnomenneho jazera. V dedine ziju iba Kirgizi, ktory sa hadam najlepsie aklimatizuju na zivot vo vyske 4000m, kde nic nevyrastie a vsetko treba doviezt autom. Menim masinu za Volgu, s ktorou to vyzera este horsie a teraz pre istotu zastavujeme kazdych niekolko km a menime vodu v chladici. Vydriapeme sa na najvyssie sedlo Pamir Highway 4655m a spustame sa do hlavneho masta vychodneho Pamiru Murgabu. 3500m je citit tak si davam na druhy den pohodicku a oddychujem. Narodny den Tajikistanu prisiel vhod. Aspon sa tu nieco deje, meeting KSS :) na hlavnej ceste, volejbal, vecerna diskoteka...ako u nas na 1. Maja. Po niekolkodnovych zaludocnych problemoch sa uz citim ako tak OK a je cas ist opat do kopcov. 35km od Murgabu je pekne sedlo Gumbezkol 4735m, ktore davam za dva dni pekne poctivo peskom z Murgabu. Cely den mi pripeka na hlavu, slapem v pusti 4000m.n.m. a vecer citim horucku. V noci to vsetko vypotim a rano sa citim ovela lepsie ready na vystup. Riedky vzduch je pekne citit a zaveracne metre davam z kroka na krok. Vyhlady vcelku pekne na vyprahnute kopce so zasnezenymi vrcholkami. Zostupujem na juh a este ten isty den vecer po dalsich asi 30km ma berie jeep a den koncim pri TV kung-fu a fajnovej veceri.

Chorog: Je cas sa presunut dalej cez puste, hory, sneh, sedla a hlboke kanony 320 km na zapad do hlavneho mesta celeho Pamiru. Asi 4 hod. cakam na taxi a cesta nam zaberie cely den. Pravazne je bez povrchu postavena v tridsiatich rokoch rusmi, aby zabezpecili celu oblast vojenskou technikou. Prichadzame neskoro v noci a zhadzujem svoje vytrasene kosti na dajakom domku obyvanom Kirgizmi. Chorog s prijemnym klimatom je idealnym miestom na nacerpanie energie a opat sa mozem nadychat trochu hustejsieho vzduchu a vyrelaxovat. Cela pamirska oblast je pomerne draha, vsetko sa tu importuje, cesty su v katastrofalnom stave. Doprava je prevazne jeepmi, do ktorych sa nasackuje priemerne 10 ludi. Statne lecne busy chodia zriedkavo. Mesto je priamo na Afghanskych hraniciach,idemomrknut situaciu ohladom viz a bezpecnosti. Na pocudovanie mi vystavia viza za dve hodky, 30USD a vravia, ze hlavne tahy na Pakistan by mali byt bezpecne. Este volam na pakistansku ambasadu v Dushanbe, kde sa mi konkretne nevedia vyjadrit a musim to riesit osobne. Dalsi postup mam vyrieseny teda aspon co sa Afghanistanu tyka. Region okolo chorogu je velmi zaujimavy na trekking, kulturu a ludi. Prvy raz mam moznost vidiet miestnych Pamircov, ktori su uplneini ako Kirgizi s europskymi crtami. Maju svoj vlastny jazyk a nabozenstvo. Vpodstate ide o Islam no nie o Sunni(vacsina muslimov sveta)  ale Ismaelitov, ktori su takpovediac modernizovani, progresivni Sunni. Duchovny lider Agha Khan zije v Geneve a celu Badachshtansku oblast podporuje nemalymi financnymi darmi, bez ktorych by tu ludia po desat rocnej vojne iste pomreli hladom. Na druhy den sa presuvam na luh do fantastickeho udolia Wakhan, prespikovane atrakciami. Udolie je zdielane s Afghanistanom a hranicu tvori rieka Pyanj a Pamir v hornej casti koridoru. Prvu noc travim v Ishkashime, kde je hranicny prechod cez most 3km juzne od dediny. Dedina nie je nicim zvlast vyznamna tak sa idem okupat do teplych pramenoch Bibi Fatima, najlepsie v celom udoli 75km od Ishkashimu. Vyrelaxovany si este omrknem zrucaninu Yamchut a v spolocnosti cestovatelov prespanam v miestnom homestayi. Je sobota. cas na Afghan bazar. Vraciam sa spat do Ishkashimu cez most do Afghanistanu, kde sa kazdu sobotu kona trh. Myslel som, ze tu nazbieram nejake drahocenne info ohladom cesty do Pakistanu no miestny nehovoria ani rusky ani anglicky. Aj ziadna informacia je informacia. Uvazoval som aj o prekroceni hranic cez Hindu Hush, kedze dedinka Chitral, do ktorej sa chcem pozriet je hned za hrebenom, chybajuce hranicne prechodymy cely plan zavrhli teda budem musiet cestovat niekolko tisic km naokolo cez Kabul a Islamabad. Podvecersa priamo z trhu vraciamhore udolim do poslednej dediny Langar, kde si na druhy den pozeram asi 6000 rytin roztrusene na kopci nad dedinou. Este vecer sa vraciem 30km spat do Vrangu, vychodiskoveho bodu na trojdnovy trek cez kopec do dediny Roshtqala. Pekny trek udolim cez vysnezene sedlo Khodash 5146m mi dalo zabrat, no urcite to stalo za to. Opat trochu ridkeho vzduchu a pekne vyhlady na Pamir.

Dnes rano som sa dopravil do Chorogu, dal si kvalitne jedlo, cerveny stavnaty melon a uzivam si vydobytky civilizacie. Pomali sa putovanie Pamirom konci a zajtra by som sa chcel vydat na strastiplnu cestu do Dushanbe asi 21 hod. :) Poriesit viza do Pakistanu a mozno sa pozriet do Fanskeho pohoria na severozapade krajiny. No o tom az na buduce priatelia.

Velkolepy Pamir

Jaro 

Poslal: Jaro Beskyd - 18/06/09 - 4:04PM

Salam alejkum priatelia...

Vstkych Vas srdecne pozdravujem z hlavneho mesta juzneho Kirgizstanu Oshu. Teplo, zmrzlina, trhy, dobre jedlo je vazne vitanou zmenou po prevazne chladnych dnoch zo severnych castiach krajiny. Po niekolkych pokusoch o vysie polozeny treking sme sa nakoniec rozhodli zamierit na juh krajiny dufajuc, ze podmienky budu o nieco lepsie a snehu pomenej. Z Karakolu som sa teda ja a Eduard z Francuzka vybrali cez Bishkek po scenickej ceste cez niekolko horskych prechodov, kde sme mali moznost vidiet pravy zivot na stepy a samozrejme nechybali jurty. Dali sme si troj dnovy trek okolo jazera Sary-Chelek v idilickej scenerii severozapadneho Kirgizstanu. Urobil som si zachadzku do Arslenbobu odkial zevraj pochadza vlasky orech, pozrel si svaty vodopad a vcera dorazil do Oshu. Vsade navokol vidiet vysoke kopce, no ani tu to zo snehom nevyzera velmi priaznivo. Po niekolkych dnoch v meste sa chceme este poobzriet na sami juch krajiny ku Tajikskej hranici, kde zacina nedostupny Pamir. Chystame sa na trek pod Pik Lenina mozno do BC, zalezi na podmienkach. 26. by som mal opustit Kirgizstan a po preslavenej Pamir Highway vstupit do kralovstva snehu a ladu a vydat sa okolo Pamiru az ku Afghanskym hraniciam pod Hindu Kush. Majte sa zatial pekne amigos...

Cesta na juh
Jaro
Poslal: Jaro Beskyd - 31/05/09 - 6:17PM

Hola amigos. Ani sa mi nesnivalo, ze sa dnes rano ocitnem nad 4000m, no stalo sa, opat trochu riedkeho vzduchu. Akonahle som odletel z Ruska sa veci dali do nejakej pohodicky a hlavne, ze je tu veselsie. Momentalne som zabejsovany v hlavnom meste Kyrgyzstanu Bishkeku a teno vikend som sa vybral do nedalekeho pohorie Kyrgyz Alatau hned za mestom. Je tam fakt pekne s kopcami tak do 5000m. Ja som sa vybral len na prechadzku do NP Ala-Archa a urobit si nejaky dvojdnovy trek a este v sobotu som sa ocitol na chate Racek 3200m, ktore je podporovana slovenskymi fondami, tak som sa vyspal samozrejme zadara. Po rozhovore s mladikom z chaty som sa na druhy vybral na vrchol Pik Ucitela 4572m co je asi 3 hod od chaty. Pocasie bolo nadherne a vyhlady nezabudnutelne. Teraz uz sa opat potim za PC na okraji Bishkeku. Kazdemu tento trek odporucam. Velmi pekny, easy kopec, ktory fakt stoji za to a je neuveritelne dostupny. V celom pohori sa da robit x trekov, lyzovat, liezt atd.

Zajtra odchadzam na vychod do mesta Karakol, kde by som chcel nejaky ten tyzden potrekovat okolite kopce. Nejake uzitocne info: viza do Kyrgyzstanu dostanete priamo na letisku, trochu podrazeli z 35 na 70 USD. Predlzenie komplikovane a len na par dni. Inac viza do Tajikistanu pohodicka. Dva dni cakania, 50 USD + 50 som a ktomu este GBAO permit. Takze 30 dni bez registracii uplne slobodne.  Zajtra by som ich mal mat v pase, takze na dva mesiace mam vystarane, hrozne sa tesim. Ludkovia su tu ok vcelku privetivi, teplo a lacno a kopec kopcov ako domaci hovoria ako vo Svajciarsku :)

Dnes len tak strucne pozrite fotos priatelia. Srdecna vdaka za komenty. Robte veci...

NP Ala-Archa a Pik Ucitel 4572m

Jaro

 

Poslal: Jaro Beskyd - 26/05/09 - 6:12AM
Tak ako to uz v zivote byva, ku krasnym veciam nie je vzdy lahka cesta, a ani teraz tomu nebolo inak. O tom, ze Altajske hory su dost odlahle netreba zvlast opisovat, no tentokrat izolacia nabla navacsi problem. Ale pekne po oriadku.
Naposledy som pisal z Moskvy a este v ten isty den sa odobral vlakom Transibirskou magistralou na daleky Sibir do mesta Barnaul. Castu zvlast nebudem opisovat. Tri dni stravene vo vlaku neboli nijak zvlast zaujimave, prechadzali sme jadnotvarno tajgou, zopar velkych miest a nakoniec sa to vsetko zacalo prikraslovat prichodom na Sibir od mesta Omsk. Na Urale bolo temno, chladno a miestami este snech co mi trochu nahanalo strach, kedze som  mal byt ovela vyssie a nie niekde 300 m.n.m a snech. Zaujimavy bol zivot vo vlaku, ked to tam vyzeralo ako v jednej velkej detskej izbe. Po prichode sa vsetci prezliekli do teplakov, deti sa veselo hrali, chlapi pili, na zastavkach sa handlovali sklenene lustre a vsakovake smiesne veci. Samovar nam varil neustele ta sme sa vsetci nalievali cajom. Jedlo vo vlaku bolo dost drahe, nie ako na Slovensku. Vlaky su spolahlive a jazdia neuveritelne presne, tak len teraz po troch dnoch prisiel vlak z jedno minutovym meskanim...skoro ako v Japonsku...tam by vam uz vratili listok:). Rano sme dorazili do Barnaulu. Hned som prestupil na taxi a po 250 km som sa uplne vytraseny, hladny ocitol v hlavnom meste Altajskej republiky Gorno-altajsku. Tu to vsetko zacalo. Som na stanici tak sa idem spytat na listok do vychodiskovej dedinky pre treking Tjunguru. Ked tu na mna vybehnu, ze ci mam propusk (povolenie na vstup do pohranicnej zony). To bola asi najhorsia odpoved aku som mohol dostat. Vonku po dazdi, taky Presov pred 15 rokmi, zavana to tu komacom jak... Ok takze ak chcete ist pod Beluchu treba propust do Ust-Koksinskeho rajonu a povolenie sa kontroluju v Ust-Kotse, dalej sa bez neho nedostanete. O nic takom som nevedel, ale trochu som s tym pocital. Tak podme na to.  Vybavuje sa to na office OVIR tak tam hned idem. Prve na policiu potom ma odporucia na spravnu adresu. Po prichode na OVIR ma uz caka simpaticka sekretarka, ze ci som z Ceskoslovenska. Chcem is do Tjunguru a potrebujem propusk. No mly moj na ta sa tu caka 2 mesiace. Mne sa len hlava zakrutila. Cestujem 6000km, aby som videl Beluchu a teraz koli nejkej po... birokracii sa mozem dat vy... Hmmm...premystam alternativy. Ist na Bajkal...odlet z Ruska mam o tri tyzdne, co teraz. Pozerame mapu no nachadza sa jedna alternativa, ktoru som povodne planoval doma ak nieco. Sama mi navrhne nech idem do dedinky Inja po Chujskom trakte a potom po rieke Karun do Tjunguru asi 60 km pesi, zevraj tam nie post. OK to zne ako zachrana. Pomohla mi vyplnit porebnu registraciu na Altaji(kazdy sa musi v Rusku registrovat, hlupy pozostatok komonizmu) v azbuke. Este ze som nenatrafil na neprijemnych uradnikov, tyto boli chvalabohu dobre naladeni. Z OVIRu odchadzam aspon z registraciou aj ked som si vedomy toho, ze v rajone budem nelegalne, a moze ma to mozno stat pokutu alebo vyhostenie z kraliny. Este zajdem do agentury Aguna, kde celu vec este raz preberieme po anglicky. Je to mozne, vela ludi to tak robilo od zavedenie propusku hoci to sktryva niekolko nebezpeci ako klieste, medvede, ilegalny vstup. Idem na hotel a a vsetky veci sa mi viria hlavu. Dost ma to vycerpalo, mesto je dost pochmurne, nie je sa kde poriadne najest a na ubytovni ma domaci strasia historkami o hladnych medvedov. Co mi ostava dam pokus uvidime ako to pojde. Na druhy den odchadzam do Inji, cez Ongudaj. Cakam na namesti, kde na vsetko dohliada sam Lenin. Miestni opiti altajci, su dotieravi ako muchy , pytaju peniaze a vyhrazaju sa. Uz ma to presatava bavit idem von z tejto diery a stopom do Inji. Za stopy sa mimochodom plati, je to urcita forma taxi. Podvecer rozkladam stan nedaleko rieky Katun a sada depresia. Zatial ma cakali len same neprijemne veci. Povolenie, lesy su plne medvedov, altajci na ktorych som sa najviac tesil su po konzumacii alkoholu agresivni a nebezpecni. Ani sa mi tam uz nechce ist. Rano mudrejsie vecera. Uvidime ako to pojde dalej. Rano zacinam trekovat po prasnej ceste do Ineginu (mozete to najst na mapke cesty aj ked to tam nie je vyznacene). Pred dedinou ma beru ludia autom cez dedinu, vyhybam sa kontaktu z miestnymi a vstupujem do kanonu. Slnko svieti, priroda pekna hadam svita na lepsie casy. Po dvch dnoch som za kanonom a kempujem pri domkoch 20km pre Tjungurom. Prichadza pastier Piotr, dame cigu a varuje ma, ze aj tu prespavaju pohraniciari. Uz to nechavam na osud a ostavam tu. Druhy den slapem posledny usek a tesne pred dedinou ma berie Kostia, u kroreho sa ubytuvavam a preberame celu vec. Stastna to nahoda. Nasledujuci den kvasim a pozorujem klasicky zivot na dedine ako niekde na Slovensku. Je tu elektrika, TV, dokonca pocitace a funguju mobily. Hmm asi to az taka divocina nebude. Toto je asi prinos totality. Rezim sa snazil zaberzpecit ako taky standard aj v tych najodlahlejsich oblastaich Ruska. Je maj, sezona este nezacala a aj ked sa to tu v lete hemzi turistami, teraz tu nie je ani nohy. Predomnou iba lesy a lesy. Nakoniec sa priklanam k zaujimavej alternative a sprobovat jazdu na koni ku jazere Akkem co je dva dni cesty nezaujimavym, nudnym lesom. S 30kg baglom v lese plnom medvedov sa mi nijak nechcelo. Dohadujem rozumnu cenu 3500 rublov (1eur=43rublov). 13. maja na obed vyrazame. Cez jediny most na druhu stranu rieky, cez Kucerlu kde Kostia stretava svjho kamosa a davaju do nosa. Vodka ciga, vodka ciga atd. Este zachdzame ku nemu domov na pecenu rybu a podvecer cvalame cez sedlo ku rieke Akkem do samotnej pristupovej doliny ku Beluche. Prespavame u pastiera. V noci prsi a prebudzame sa do hmlisteho rana. Caka nas dlhy narocny den ku jazere Akkem priamo pod Beluchou. Cestou sa este ideme pozriet na zastreleneho medveda, ktoreko pastier vcera skolil. Pekne ho rozoberu ako na zabijacke. 6 hodin v sedle dava zabrat nam ako aj konom, ktori nevladzu hlavne ten moj nechce posluchat. Cesta je velmi zla a casto treba brodit rieku, prekracovat kamene a mociare. Vycerpane a spotene koniky nas nakoniec odparkuju na brehu horskeho jazera Akkem 2050m a nam sa ukazuje prekrasna vysnivana altajska kralovna. Ani sa mi verit nechce, ze som tu. Konecne horska sceneria ako sa patri. Zo 4506m vrcholu sa ruti Akkemska stena, prenadherna kolma severna stena, poprepletana ladovcami. Cela tato nadhera sa zrkadli na hladine tyrkysoho Akkemu. Kristalobvo cisty vzduch ponuka nadherne vyhlady. Staviam stan na brehu jazera a ked sada zima, uchylim sa do meteo stanice ku srdecnym ludom Tatiane a Ibramovi, ktori tu pracuju 4 roky na meteoe stanici. Hostia ma a diskutujeme. Na druhy den davam vyslap na ladvec Akkem pod Akkemsku stenu a zblizka je citit majestatnost tychto nadhernych hor. Dalsi den vstrebavam kozmicku energiu na posvatnom mieste Jerla, kde prichadzaju ludia hadam vsetkych nabozenstiev sveta. Zevraj odtial pride zrod novej civilizacie Shambala alebo je to bajne mieso Shangri La. Som tu sam a navaly turistou sa ocakavaju az v lete co je skutocne najlepsi cas na objavovanie hor. Dole je vsetko zalesnene, nestoji to za vela teda aspon co sa trekkingu tyka. Kostia zostupuje dole a ja sa sam poberam na zapad ku jazera Kucerla cez 3100m vysoky Karatjurek. Pocasie sa kazi, snezi, fuka je zima. Nastastie hore nie je vela snehu. Po 9 hod som podvecer pri Kucerle a rozkladam kemp. Druhy den restujem, su tu iba styri nohy miestnej macky a ja. Prechadzam a pocas prehanok zaliezam do stanu. V noci leje ak z krhly, nadranom klesa teplota a snezi. Cas na odchod. Nahadzujem TNF gore-tex shell, este dobre ze to mam a zostupujem po snehu, blate a brodim potoky. Pocasie sa zlepsuje a o dva dni som opat o miestnej rodinky, stastny a spokojny, ze to mam za sebu a podarilo sa mi vidiet navyssie vrcholky Altaja. Vecer prichadza Kostia so svojim najstarsim synom aj s rodinou. Na druhy den zabijaju barana, stretava sa cela rodina. Som rad, ze som tu a mam moznots vidiet zivot na Altaji z prvej ruky. Je cas vratit sa spet. Medzicasom mi pohraniciari odrezali cestu, ktorou som prisiel, no uz to riskujem aj tak som vsetko videl a pomali po svahoch aby som sa vyhol inkriminovanemu strazenemu miestu do bezpecia kanonu. Vsetko prebieha hladko, ziadna policia som na SLOBODE.
Je sobota, zostalo mi par dni casu do odletu, tak este stopom zachadzam ku mongolskym hraniciam do dediny Kos-Agac a mam super prilezitost vidiet ako sa zije na stepy. Okolite hory urcite stoja za to no treba jeep, kedze vsteko je velmi odlahle na nahornych plosinach, obyvanymi namadmi. Pondelok sa vraciam do Gorno-altajska a davam si pohodicku.
Mesiac v Rusku je za mnou. 28. odlietam z Novosibirska do Bishkeku, hlavneho mesta Kyrgyzstanu. Pravdu povediac velmi sa tesim na novu kultutu. Cestovanie v Rusku pre nezavysleho cestovatela je dost drsne, casom nebezpecne, problemi na hraniciach, nie prilis exoticka kuchyna, treba si davat pozor na ludi, byt stale v strehu. Uz som si trochu privykol, no chyba tu celkova pohoda. Uvidime co prinesu najblizsie tyzdne.

LOVE & PEACE
Kralovna Altaja
Jaro
Poslal: Jaro Beskyd - 04/05/09 - 8:36AM

Pazdravlaju druzja. Vcera som sa konecne dopravil po 40 hod zo Slovenka do hlavneho mesta Ruska Moskvy. Cesta vlakom pohodlna, no aj pekne nudna ale aspon som vykvasil a knizku si precital. Ukrajina sama rovina a vlak zastavoval nanajvys tak 30 min. Vcera o 9:52 miestneho casu, presne na minutu zastal vlak a ja som prvykrat vykrocil na rusku podu. Hostel som mal booknuty na druhom konci centra tak som to vzal metrom, za ktore sa rusi vobec nemusia hanbit. Lacne a velmi prehladne. Zlozil som bagel na hosteli a odobral sa kupit listky na zajtrajsi vlak dalej na Sibir do mesta Barnaul, najdalej ako sa da vlakom dostat ku Altaju. Myslel som ze to bude viac komplikovane, no vobec nebolo. Kupil som plackart, co najlacnejsi listok, kde sedi asi 40 ludi v jednom vozni, no to bude urcite tie tri dni zabava. Poobede som si presiel obrovske centrum okolo Kremla a Cervene namestie. Prekvalila ma hlavne rozloha s prilahlymi parkami a majestatnost toho vsetkeho. Nie len kostoliky hraju vsetkymi farbami. Z celej Moskvy mam velmy dobry pocit, myslim ze to je asi najkrajsie centrum mesta ake som kedy videl. Na bezpecnost sa tiez neda stazovat. Sice trochu pridrahe, no da sa aj tu spekulovat, napr. zohnal som hotel za 10 eur., ked booknuty na nete. O par hodin vyrazam na 3500 km dlhu cestu dalej na vychod tak najblizsie  o niekolko dni amigos. Da svidanja.

Dobre rano Moskva
Jaro
Poslal: Jaro Beskyd - 27/04/09 - 6:05PM
Pozrite si nove fotos z tohtorocneho festivalu horskych filmov v Bratislave Hory a Mesto 2009.
Forogaleria:  Hory a Mesto '09
Poslal: Jaro Beskyd - 31/03/09 - 12:21PM
Nas klub sa cez vikend rozliezol na vsetky svetove strany. Poniektori ani netusili kde zabludia a ja s Tanou sme sa vo stvrtok vecer ocitli pod Polanou v znamom andezitovom raji na Kalamarke. Po hodinach strevenych v autobuse sme vecer stihli dat dve cesty Mur V- a Hranu muru za V. Trochu zima a pozatekane chyty nas ani trochu neodradilo a uz sme sa tesili na dalsi den. Sobotnajsia predpoved na vlhke pocko sa nastastie nekonala a tak sme si uzivali lezenicka cely dlhy den. Pekne poporiadku zlava do prava, jednu za druhou sme capali. Za zmienku stoji Hasulova VI, ktoru Tana takmer topovala nebyt posledneho nepodareneho skohu. Samozdeme klasika Antigravitacia VI s moralovym odlezom, Jednooka VII+, ktoru sme si nejako prelevitovali, lebo sme to zhodnotili tak za VI no velmi pekna linia. Pumpovacka v 15m previse Prostrednym pilierom VI+ po madlach tiez potesi. Podvecer este davam pokus do Alibaby VII+ ale fixy uz nejako nedrzia tak to balime a prespokojni ideme spat. Nedelne rano je dost pochmurne, pribudlo zopar nadsencov, snech sa uz nacisto roztopil a ja este davam dva pokusy v Alibabe no ani tedaz to neide. Zacina poprchavat a tak sa sprintom poberame na zastavku. Nejako nam niede do hlavy preco nam vsetci hovoria, ze by mal ist bus ked je predsa 11:45 a tu sa pise 12:45..to nam neklikne ani v Detve, ked bus prichadza presne 13:05 aj ked je 14:05...davame pohodicku vo Zvolene a fajne, ze sme si zistile busy doma...na AS je tabula o hodinu dopredu, crazy...do obrazu nas dostane az tetka z informacii, posunuty cas...no hura...ako dobre na vsetko zabudnut. Horam zdarec!
Poslal: Jaro Beskyd - 26/03/09 - 2:10PM
Vcera sme sa presvedcili, ze zima este ani zdaleka neskoncila. Luxusne dostupny Mrozekov ladik na samom zaciatku Bielovodskej doliny nam pripravil nadherny den v objati tatranskej divokej prirody. Bolo neuveritelne vela snehu, nastup sa trochu skratil ale aj tak zostalo okolo 30m prevazne kolmeho ladu. Plusuve teploty vobec neuberali na kvalite ladu, ba naopak . Ja som si to dal na OS potom na udicu Mato a Zavaky. Poobede vyslo slnko, tak sme sa aj trochu poopalovali.

Fotky: Mrozekov ľad
Vikend patril boulderingu. Enklava nasho klubu v zlozeni Janci, Ivo, Fejsis, Jaro, Tana, Susi, Zavaky a otec Saky sa najprv zucastnila pretekov na stienke v Bardejove a cast vytrvalcov sa v nedelu vybrala mrznut do Ciezkowic na dobre zanme piesky. David Satanek a spol pripravili velmi pekne cesty na velmi malej stene, kde sa liezlo stylom flash v kvalifikacii v troch kategoriach muzi, zeny a juniori. Pripravenych bolo 6 bouldrov v kvalifikacii, myslim si ze si kazdy dobre zaliezol a na 10 finalistov cakali 3 skvosty na OS v 5 min casovom limite. Z nas lubovnianov sa do finale prebojovali dvaja najsilnejsi Zavaky a Fejsis, ktori sa v celkovom hodnoteni umiestnili niekde medzi 6 az 10 miestom. Najvacsi uspech zaznamenali zeny, ked obasdili nadherne druhe a tretie miesto v celkovom poradi. Podrobne vysledky si hadam najdete na nete,  mne sa to zatial nepodarilo.  V Ciezkowicach bolo mokro, vlhko a mrazivo teda aspon na hornych skalkach, no oprasili sme pekne traverzy pri rieke. Hadam sa tam za nejaky ten den vratime, ked snech trochu opadne.

Fotos: Bardejov a Ciezkowice
Stránky: << < 1 2 [3] 4 > >>

RSS 2.0
Jaro Beskyd © 2007-2012