Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3603

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3622

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3659

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3662
Jaro's blog - Blog
baner
EN
Projekty
Patagonia BigWall 11/12
Ázia 2009
Vysoký Atlas 07
Andy 06
Rumunsko 05
Orkneje & Shetlandy 05
El Chorro & Maroko 05

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 4460

Blog

Po siestich rokoch sa opat hlasim z juhoamerickeho kontinentu. Posledne tri tyzdne boli velmi intenzivne hlavne co sa lezenia tyka, cestovania je tentokrat menej, no so 45kg lezeckeho materialu to nie je ziaden spas. Momentalne pisem z mesta Bariloche na severnom okraji Patagonie spod vulkanickeho oblaku, ktory vychrluje nedaleka sopka niekde na Chilskej hranici a pokryva obrovske uzemia jemnym popolcekom co sa velmi nepaci ani ludom ani nitom, ktore potom oxiduju, zatvaraju sa oblasti a mi nemame po com lozit :(
Tentokrat opustam domovinu v nie 100% stave ale zakaslany a unaveny sa vydavam na dvojdnovu cestu cez pol zemegule za slnkom a letom. Uz znama cesta SL-BA-Vieden-Madrid-Santiago de Chile-Mendoza prebehla bez letiskovych stresov a rano 8.11.2011 o 9:30 prilietam do Santiaga, hlavneho mesta Cile. Nasleduje tradicna ciga, nadych miestneho vzduchu a nie je na co cakat, ide sa do Argentiny prvym busom. Prevalim sa z jedneho busu do druheho v telke davaju Pirati z karibiku a tak v polospanku stupame do najvyssieho bodu 7 hod. cesty medzi Santiagom a Mendozou. Tesne pod sedlom zastavujeme na hranicnej kontrole je to okolo 3000m.n.m. a na leto sa to velmi nepodoba. Miname vesternove dedinky zyvajuce prazdnotou, kedze sa sezona na Aconcague este nezacala, prudko klesame do vyprahnutej kraliny, otvaram oci a zrak ma neklame, som opat v starej dobrej Mendoze. Vita ma teply letny podvecer, rusne zaprasene ulice, obrovske rozhegane dodavky a popadane stromy po burke. Dva dni v klimatizovanych prostriedkoch mi na zdravi velmi nepridali tak si davam tri dni pohodicku na ovoci a zelenine relaxujem v parku a vyhrievam sa na slnku. Kedze moja priatelka pride az o tyzden neskor snazim sa najst nejakych lezcov na nasledujuci tyzden do nedalekej oblasti Arenales. Tri dni oddychu mi velmi prospeli, citim sa ovela lepsie a tak v piatok rano odchadzam do mestecka Tunuyan, vychodiskovy bod do lezeckej oblasti. Potom to uz bol velmi rychly proces a popoludni sa ocitam na dne udolia so zulovymi stenami vsade navokol.

Los Arenales
Nepochybne najlepsia lezecka destinacia nedaleko Mendozy. Jednoduchy pristup, tradicne, sportove, kratke aj dlhe cesty pritahuju coraz viac ludi. Oblast je 80km juzne od Mendozy, kde sa da rychlo dopravit lokalnym busom s odchodom takmer kazdu pol hodinu. Potom je to trochu komplikovanejsie, kedze treba ist dalsich 50km na zapad do dedinky Manzano Historico, kde chodia busy len vo vikendovych dnoch, co bol aj moj povodny zamer. Potom to je este dalsich 13km do zakladneho tabora po prasnej ceste. Najlepsie je si zabezpecit transport z Tunuyan do zakladneho tabora od chlapika Yagua z Manzana, no je trochu pridrahy 600ARS (argentinske peso) hlavne ak ide clovek sam, cena je za auto. Dalsia moznost je zobrat si taxi z Tunuyan po Refugio Portinari (200ARS) a potom asi hodinku odslapat po svojich. Ja som mal dost stasie a v buse z Mendozy stretavam dvoch lezcov z Brazilie , ktory idu tiez rovnakym smerom. Volame Yaguovi a za hodinku a pol je pri nas so svojim jeepom. V rychlosti nakupujem potraviny na niekolko tyzdnov, benzin na varenie a ide sa. Miname preslavene vinice, jablkove sady opustame asfalt a v prachovom oblaku sa pomaly skriabeme do zakladneho tabora vo vyske asi 2700m.n.m. Prvykrat stojime pre poruchu motora a druhykrat pri chate Portinari, sidlo pohranicnej policie, kedze sa pomali blizime k cilskym hraniciam. Z humorom vybavujeme formality, podpisujem lezenie na vlastnu zodpovednost, kedze v oblasti nie je horska sluzba a v pripade nehody je dost dlha cesta do najblizsiej nemocnice. Po par minutach jazdy sme na mieste v udoli zvanom Cajon. Vykladam batozinu a rozkladam stan a staviam tak zakladny tabor na najblizsie tri tyzdne. Momentalne som sam v udoli je len niekolko lezcov z Argentiny. Pytam sa zopar ludi ci nepotrebuju spolulezca. Mam stastie a dohadujem si zahrievaciu jazdu na zajtra lahku cestu Mujeras y tequila 5+/180m. Lezecka stupnica v Argentine je identicka s francuzkou a povedal by som, ze Arenales je taky dobry standart ani tazka ani lahka, no urcite sa najdu vynimky hlavne co sa spar tyka. Pre nas europanov je to styl, na ktory nie sme velmi zvyknuti tak tie sparove prasky mi pripadali o dost tazsie a take 7a na OS da pekne zabrat a do 7b som nevedel ani nastupit. Dvaja zaciatocnici v tradicnom lezeni (kde si treba cestu odistit pomocou vlastneho materialu) mi dali rychlokurz lezeckaho slovnika v spanielcine a stravili sme pekny den v dobrej rozliezacke. Nedela cely den prsi tak davame rest. Potom nasleduju jednodlzkovky vyssich obtieznosti do 7a. V zime v sparach po vlastnom isteni si riadne doranam ruky a na druhy den ma boli cele telo. Okrem klasickych ciest je v udoli aj niekolko stien s vynitovanymi cestami napr. Paredita roja s velmi peknou strukturou cervenej zuly. Po tyzdni lezenia pichadza priatelka Michelle tak v kompletnej zostave pokracujeme striedavo sportove a klasicke cesty prevazne medzi 200 a 300m do obtiaznosti 6b. Co by kamenom dohodil od stanu mame perfektny balvan vysoky asi 10m, ktory mi od zaciatku ucaroval. Dokopy je tam asi 5 ciest no dva skvosty. Pekna bouldrova Pichula de Cavallo 7c+, ktora isla na druhy den a este krajsi uz vylezeny projekt 8a+. Bola to super kombinacia jeden den velka stena a druhy den silova kratka cesta. Dost casu som do cesty investoval, no 4 kroky na zaver nepustili. Priekopnikom tejto oblasti je strasne pohodovy typek z Mendozy Mauricio Fernandez, z ktorym sme stravili par pekny vecerov a okostovali vynikajuce asado, teda tradicny argentinsky steak z najlepsieho masa na svete. Pravidelne oblast navstevuje a pridava jeden prvovystup za druhym uz viac ako 24 rokov. Mnoho stien tu este caka na svoje prvodobitie. Po troch tyzdnoch mame celkom dost. Vylezene najkrajsie cesty, zasoby jedla dochadzaju a zapalene rany na prstoch nam davaju jasne vediet, ze je cas zavitat opat do civilizacie.Vikend je najlepsi cas na zostup, kedze je udoli plne trekerov a rybarov. Stopom sa dostavame spat do Tunuyanu, kde nas uz caka vytuzena hostina, pivec a pestrovarabne obaly vsakovakych dobrot v supermarkete.

Momentalne sme uz v meste Bariloche asi 1200km juzne od Mendozy. Nakupujeme veci do dalsej oblast Frey, s podobnym charakterom lezenia. Pristup je podstatne jednoduchsi iba 3-4 hod. treku a vidime to tak na dalsie tri tyzdne v divocine. Zajtra odchadzame s vynaskou materialu na par dni a potom sa budeme musiet vratit po zbytok jedla na dalsie dva tyzdne. Pocsie je tu momentalne velmi dobre a nezvicajne teplo na december no vulkan, ktory sa prebudil pred dvoma mesiacmi tu trochu komplikuje situaciu a su uzavrete sportove oblasti okolo Bariloche. Dnes sa nad mestom vznasali mraky plne sopecneho popola, ukaz podobny sopecnej burke, nikdy som nic podobne nezazil. Najvacsie erupcie ma uz vulkan za sebou a momentalny stav je stabilizovany.
To je na dnes asi tak vsetko a tak opat niekedy nabuduce priatelia :)



Los Arenales

Jaro & Michelle

RSS 2.0
Jaro Beskyd © 2007-2012