Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3603

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3622

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3659

Deprecated: Function session_register() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 3662
Jaro's blog - Blog
baner
EN
Projekty
Patagonia BigWall 11/12
Ázia 2009
Vysoký Atlas 07
Andy 06
Rumunsko 05
Orkneje & Shetlandy 05
El Chorro & Maroko 05

Deprecated: Function session_is_registered() is deprecated in /www/v/a/u2387/public_html/_sub/jaro/includes/functions.php on line 4460

Blog

Aj ked momentalne sedim v pohodli vyhriateho hostela, kavicku a ranajky mam uz za sebou ale v mysli sa mi stale vynaraju nezabudnutelne momenty prezite vo velkych stenach v divokom prostredi zulovych obrov, nekonecne cakanie na priaznive pdmienky, hodiny filozofovania nad meteogramom, hrby spaleneho dreva, kilogrami steakov, litrov vypiteho mate, napocuvane lezecke historky z roznych kutov sveta, beztiazove lezenie v najlepsich sparach ked ludoop dufa, ze tento moment nikdy neskonci a potom je hore, vychutnava minuty extazy, nopistatelne vyhlady kde len oko dovidi a pocit slobody niekolokrat znasobi okolo letiaci kondor, ktory tu zavital len tak z cirej zvedavosti.
Vsetky tieto pocity su vyburcovane do maxima v malej dedinke El Chalten niekde uprostred patagonie, kde matka priroda pripravila velkolepe podmienky pritahujuce lezcov zo vsetkych kutov sveta. Tu je neikolko mojich postrehov po 40 dnoch zivota v nednom z najextremnejsich miest na zemi.
Cely pribeh zacal ked sme sa po troch dnoch stopovania po poslednych 600km na korbe dodavky vytraseni, zapraseni vstupili do ulic mestecka a z hora sa uz na nas vytesovala princezna Cerro Torre a velicenstvo Fitz Roy. Samotny fakt, ze sme mali tu cest ich vidiet hned v prvy den predznamenaval dobre podmienky na lezenie co sme si len potvrdili po kratkej pechadzke mestom. Vsetci su hore prisli sme uprostred tzv. ventany (okno dobreho pocasia trvajuce niekolko dni). Spociatku to nevyzeralo az tak priaznivo miestami bolo zamracene a podla mojich informacii sa tu lezie len za perfektneho pocasia. A teda nepozreli sme si superpredpoved od superpocitaca NOAA, podla ktoreho sme mali ist jednoznacne hore a daco tam buchnut uz v prve dni. Unaveni po stope sme sa spamatali uz dost neskoro a nechceli sme na rychlo liezt prvu cestu kedze sa o dva dni uz malo zmenit pocasie. Ale ved o nic neide budeme tu este 40 dni a dalsie ventana pride coskoro, utesovali sme sa. Nestalo sa. Nasledovali cele tri tyzdne zlej periody s vetriskom a zrazkami a na lezenie tam hore nebolo ani len pomyslenia. Prisiel cas ked supertrpezlivost je dolezitejsia ako svaly a kondicka, zostat stale motivovany, neupadnut do ciernych myslienok, len mysli pozitivne ono to pride som si vravel. Pre mna to bola dost tazka skuska a uz som mal vazne na vlasku, takmer som kupil listok niekam prec len prec z tohto miesta kde je dost velky nepomer cakania na lezenie a lezenia, vacsinou v prospech cakania.
Cela kapitola by sa tu dala napisat o pedpovedi pocasia o citani meteogramov atd., no ja len v kratkosti spomeniem zopar udajov bez ktorych si len tazko budete vediet predasavit lezenie v tychto exponovanych koncinach. Vsetko sa tu zacina kopiou meteogramu (graficka predpoved pocasia) zo stranky NOAA viac info a link na www.pataclimb.com Meteogram ponuka niekolko udajov no nas zaujimaju zrazky, vietor, teplota a tlak. Aj ked napriklad nemusia byt zrazky cely tyzden, rychlost vetra vam ukaze ci sa oplati is hore. Zadate presne GPS kordinaty zvycajne je to Cerro Torre, ktore ma najhorsie podmienky a ukaze sa vam predpoved na 7 dni. Idealny je tlak 1020 mBar, ziadne zrazky a vietor do 7 uzlov/min. Ak vidite takyto stav zacne sa v Chaltene osial a rozviria sa debaty kde co a ako. Este pozriem smer vetra podla toho si vyberiem orientaciu stenu a kolko dni to bude trvat. Po troch tyzdnoch cakamnia, ked sa len objavil naznak zlepsenia pocasia hned mal kazdy milion planov, to bolo radosti a uvah co dame, bude to na den alebo velke oknu na 5 dni, Media Luna nieco mencie chrane alebo velka vec na Fitz Royi ? Presne planovanie a strategia tu castokrat rozhoduje medzi zivotom a smrtou. Treba zazit tu atmosferu na zivo vo velkej lezeckej komunite, to napatie ked sa dlhodobe plany, sny saciunaju menit na skutocnost, ale to je este stale dlha cesta k prvemu vytuzenemu dotyku so skalu, prvej perfektnej zabe. Medzicasom ked je pocko ake take, v meste kopec prilezitosti na zabavu, xy restauracii, klubov, pekne sportove lezenie, bouldering na svetovej urovni atd. Mestecko je ale trochu drahe takmer stale neutichaluci vietor dost otravuje, zrazky, dost hlucne zabavy my ale celkom stacili na to aby som odtial odisiel a nikdy sa nevratil. Taktiez sa tu da pekne potrekovat. My sme robili 4 dnovy krasny trek okolo hory Huemul so zaciatkom priamo v Chaltene alebo sa da ist dalej do Torres del Paine, pozriet si tucniaky napiklad.
Ked uz ani megatrpezlivost pomali nestacila superpocitac ukazoval stupanie tlaku, pokles vetra a ziadne zrazky na takmer cely tyzden. Nemohli sme tomu uverit. Ked sa to potvrdilo bolo to ako vo filme. Razom sa do nas vliala akoby zazrakom neskutocna energia. Zacalo sa preberanie materialu, priprava stravy, tlacenie schem, posledne rady od skusenejsich, doladenie strategie. Ostalo to uz len vsetko nahadzat do velkeho batohu, aspon pre nas. Plan bol jasny. Nezmeskat ani jeden den. Tentokrat ucite nezavahame. Ideme dat do toho svou dusu aj telo, zurocit mnohorocne shusenosti a potlacit svoje vlastne limity. Ostat 7 dni v zakladnom tabore Niponino 7hod. treku od Chaltenu a vyliezt aspon jednu z troch vyselektovanych ciest na veze Media Luna, El Mocho, Saint Exupery. Vtedy by som bol vdacny za coilen dotyk so skalu, a keby mi vtedy niekto povedal, ze budem mat tu cest a vystupit na vsetky tri vrcholy len tazko by som mu uveril. Karty su rozdane obrvske batohy sa valia rovno pod Cerro Torre a 21:00 16.2.2012 sme v zakladnom tabore a pada tma.
Po masaker vynaske, Michelle klobuk dole 25kg na chrbte, uz viac nie je naco cakat a 5:30 rano zvoni budik. Nadisiel den D. Motivacia je ovela silnejsia ako bolest svalstva. Za tmy ranajkujeme a v trojici 6:30 opustame Niponino. V chaltene sa ku nam este pridal crazy doktor z Brazilie Erico. Po pol hodke vyslapu pod stenu zacina divadlo na Cerro Torre. Od slnka rozpalene ladove steny jednej z najtazsich a najkrajsich hor sveta do nas vlieva respekt a pokoru a neskutocny obdiv miestnej nesputanej priody. Ideme len my traja. Jedna z najpopularnejsich ciest Rubio Azul 400m/6c je prazdna, nemoze to byt lepsie. Tesne pred nastupom bolo dost zabavne pozorovat brazilcanov na snehu a ich prilisnu opatrnost. Trochu cakame na vychod slanka ked striedavo vychadza a zapada za slavne to veze oproti na hrebeni. 9:00 a Michelle nastupuje do prvej dlzky. Kus zima, mokre a prilis siroke na camalot 4. Zazrakom to dava a my s doktorom poklonkujeme a nesetrime chvalou. Druhu vedie opat Michelle potom nastupuje monster Erico. Tretia ide vpoho a potom tvrde siroke tazko istitelne 6b dava s kurazou ruskeho tanku. Este jedna easy a sme v polovici. Nastupujem ja. Druha cast steny je kompaktnejsia s perfektnymi sparami a atletickym lezenim. Natahujem 6a a 6a+ v krasnych sparach davam prednost Ericovi v komino off-widthovej spare za 6c. Nechybalo povzbudzovanie pri jeho nekompromisnom volnom preleze. Este par lahsich dlziek a sme na vrchole. Vsetci traja stastni vychutnavame vrcholove momenty po peknom lezeni. Rychlo ale zlanujeme dole a o hodinku spod nastupu sme uz unaveni v bezpeci zakladneho tabora.
Druhy den je sobota urcite si zasluzime oddych a zisli by sa nejake nove informacie o pocasi. Medzicasom v pondelok sa pri nas zastavuju rockove hviezdy Thomas Huber a spol, nechavaju nam plyn a kopec jedla. Ich nosici nam prinasaju radostne spravy o pocasi a ma byt pekne do konca tyzdna. Oni dali pokus na aguja Silla no koli zime museli zostupit v nedelu a ich cas tu pre tento rok vyprsal.
Pre nas bola otazka co dalej? Je tu jedna pecka na Saint Exupery, Claro de Luna 800m/6b+ alebo ideme do kratsej Benitiers na Mocho. Michelle je trochu unavena, mne sa v trojke do velkej steny nechce, doktor sa citi OK, je to opat jasne. Ide sa do Clara. Je to vyzva. Veza v hlavnom hrebeni, vsetci hovoria o fantastickej skale, urobit nieco vacsie, okusit svoj limit. Este v pondelok slapeme kusok do kempu Polacos hodku od Niponina a pohodlne zakladame bivak. Plan je vyrazit skoro rano. 2 hodky nastup a s prvym slnko zacat liezt, za svetla byt na vrchole a rychlo dole. Proste speed and light. Uzit si lezenie namiesto tahania veci na bivak. Michelle ostava tentokrat dole. Davame sa este do kopy s dvoma americanmi. oni pojdu prvy a mi za nimi. Su skuseny sparovy lezci bude to rychle a poznaju nastup spred niekolkych dni ked netrafili nastup a museli zlanit. Tentokrat nezavahali. Podvecer este prislo do campu zopar dvojic na tu istu cestu, mame trochu obavy, ze tam bude prilis rusno a tak nastavujeme budik na 3:30 nech sme na cele pelotonu. 21.2.2012 je to tu. Budicek rychle ranajky a v tme pri hviezdnatej oblohe slapeme pod nastup. Nikde ani zivej duse a este cakame hodku na svetlo nech nelezieme za svetiel celoviek. 7:00 sa navezujeme a zacina sa lezenica. Dlzky ubjehaju jedna za druhou jedna krajsia ako druha. Iba tie najkrajsie spary v najsolidnejsej zule. Niekedy mate na vyber tri z ponuky, nieco pre prsty, uz ma to nudi idem si trochu zadzemovat a co tak sokolik. Plinule beztiazove lezenie. Zakladat mi pripada otravne no treba, tak obcas vykuknem z "reality"a poistim no hned som spat a vyteseny uzivam kazdy centimeter skaly. Ok sme za polovicou a pred nami je vrcholovy pilier, pekne exponovany asi 8 dlziek na vrchol. Daco pofotime, slnko uz konecne dorazilo na zapadnu stenu ideme do triciek. Tu zacina este vecia radost. Je to tu skor ako v Californii, ziadny vietor, teplo perfektna skala. Sme tu dobre? Toto je patagonia kricim hlboko do udolia a dalsie blaznovstva, ktore davaju zmysel len tam hore v tejto zvlastnej realite. Lezenie ide rychlo bez zavahania. Na stande pokec s typkami z Colorada, vymena matrosu a sme takmer hore. Este v lezeckach vysekat stupy do snehoveho polia na vrchole a sme tam. Po 11 hod. lezenia 800m fantastickej skaly niet kam ist. Tlacime kus energie do seba, fotime, sme stastni. Perfektna spolupraca na lane. s doktorom sme dobre zapadli. Este mame niekolko hodin svetla tak rychlo dole. Psycho zlanaky severnou stenou nas dovedu da nepriemne platne plne uvolnenych sutrov a snehu. Je 22:00 za tmy este 2 hod. zlanujeme platnami a potom 2 hod. do kempu Polacos, kde na nas v spanku cakaju kamarati. Je 2:30 dalsi den. Nikomu sa chvalabohu nic nestalo varime caj, nieco do zaludka a po presne 24 hod. zalahujeme do bezpecia spacakov.
Dalsi den dolamany ale velmi stastni zostupujeme na piesocnate plaze Niponina. Cely cas som pri vystupe myslel na Michelle, ze sme mohli ist v trojke, mohli sme to risknut, teraz myslim, ze to bolo predsalen sparavne rozhodnutie. Boli by sme pomalsi a predsalen to vytiahlo z nas kopec energie. Videl som na nej, ze je teraz plna energie po dni cakania co je s nami tam hore. Chcem vyliezt este jednu cestu hovori. Zajtra ma byt este pekne potom so so. Musime ist zajtra. Ja dolamany po vcerajsom zatahu, prsty krvave len krutim hlavou nad dalsim 400m praskom.
Opat zvoni budik. Tento raz Michelle nezvycajne bere iniciativu do vlastnych ruk, vari ranajky a ja na otazku ako sa citim odpovedam OK. Ako vravim spali sme uz dost, ked je pekne treba liezt! Easy nastup hodku od Niponina a o 9:00 nastupujeme na vychodny pilier El Mocho do cesty Benitiers 400m, 6c/A1 alebo 7b? free jeden klucovy flek. Lezenie zacina v nie najlepsej skale ale potom to prislo opat, vykriky a nadherne spary. Po siedmich hodkach sme hore, pekny zasnezeny vrchol na nas cakal a este za vidna sme spat v Niponine.
 Dalsi den zostupujeme do Chaltenu a prve kroky vedu ako inac na internet pozriet dalsiu predpoved, co ak zajtra ??? :), no to asi nie dame trochu oddychu predsa len. Ventana bola velka poliezlo sa vela veci. Kopec ludi na Fitzi, Cerro Torre zapadnou stenou niekolko prvovystupou vsetko najdete na stranke www.pataclimb.com
Tohtorocna sezona v Chaltene bola urcite jedna z najlepsich v historii. Dobre pocasie, malo snehu, prelezenie Cerro Torre headwallu nie compressorom, potom Lama volne, vytlcenie Maestrovych skob su silne veci a mozte sa o tom docitat viac na roznych forach po internete. Pre mna to bola velka skola nie len lezenia kedze tu je lezenie len castou celeho procesu lezenia velkych stien v najextremnejsich pdmienkach planety.
Kedze treba liezt stale :) po dvoch dnoch restu sme boli opat na nohach a s Marcom z Brazilie sme este urobili rychly vystup na vezu Guillamet. S nastupom do Gillotiny 300m/7a+ no 4. dlzka bola mokra a tak sme to traverzli do klasiky Fonrouge a vystupili na vrcholl v dost hustych podmienkach.
Momentalne si davam pohodicku v Bariloche opat solo, Michelle odisla vo stvrtok do Brazile, ale zajtra odchadzam do Cile do Puerta Varas, kde stravim jednu noc, nakup potravin na tri tyzdne a v piatok by som uz mal spat pod zulovymi stanami udolia Cochama.... huraaaaa...

Linky na vylezene cesty:


Media Luna, Rubio Azul

Saint exupery, Claro di luna


El Mocho, Benitiers


Guillamet, Gillotina


A este nieco na zaver ak by ste sa chceli povrtat v teme Compressor. Davam link na zabavne Rolove komenty na Maestriho ucet. Je tam toho na pataclimb.com dost ale toto stoji urcite za precitanie: www.pataclimb.com/climbingareas/chalten/torregroup/torre/SEridge.html


Jaro

RSS 2.0
Jaro Beskyd © 2007-2012